katalánsky jazyk

Text hesla

katalánsky jazyk, katalánčina, katalánsky (la) llengua catalana, català — západorománsky jazyk iberskej podskupiny románskej vetvy indoeurópskej jazykovej rodiny. Hovorí ním vyše 7 mil. ľudí, z toho 6,8 mil. v Španielsku (Autonómna oblasť Katalánsko, Autonómna oblasť Valencia, Autonómna oblasť Baleáry, vých. obl. Autonómnej oblasti Aragónsko a malé územie v Autonómnej oblasti Murcia), 264-tis. vo Francúzsku (departement Pyrénées-Orientales v regióne Okcitánia), 29-tis. v Taliansku (mesto Alghero na Sardínii) a 22-tis. v Andorre. Úradným jazykom je v Andorre a v španielskych Autonómnych oblastiach Katalánsko (popri španielčine a arančine), Valencia (popri španielčine; tam nazývaný valencijčina) a Baleáry (popri španielčine). Väčšina Kataláncov je dvojjazyčná, okrem materčiny ovládajú v Španielsku aj španielčinu, vo Francúzsku francúzštinu, v Andorre španielčinu alebo francúzštinu (prípadne obidva jazyky), v Alghere taliančinu.

Katalánsky jazyk má dve skupiny dialektov: vých. (barcelonský, baleársky, roussillonský, algherský) a záp. (lleidský, valencijský). Vo fonetike sa vyznačuje zložitým konsonantizmom, v morfológii a lexike je blízky okcitánčine. V syntaxi a slovnej zásobe badať silný vplyv španielčiny. Základom súčasného spisovného katalánskeho jazyka je barcelonský dialekt. Jestvujú aj regionálne varianty spisovného jazyka (napr. valencijský, baleársky) s neveľkými odlišnosťami vo fonetike a v morfológii. Zapisuje sa latinkou.

Katalánsky jazyk sa vyvinul z ľudovej latinčiny (sermo vulgaris) v oblasti vých. Pyrenejí a počas reconquisty Pyrenejského polostrova sa rozšíril v dnešnom Katalánsku, Valencii a na Baleárach. V stredoveku bol dôležitým jazykom v oblasti kultúry (prvé písomné pamiatky pochádzajú z 11. – 12. stor., od pol. 13. stor. sa rozvíjal literárny jazyk; → katalánska literatúra) a obchodu v oblasti Stredozemného mora. V 16. stor. jeho význam v dôsledku politickej nadvlády Kastílie upadol, 1714 bolo jeho používanie v úradnom styku zakázané, 1768 bola ako povinný vyučovací jazyk zavedená do škôl španielčina, katalánsky jazyk však naďalej zostal materčinou všetkých vrstiev obyvateľstva, jeho oživenie nastalo až začiatkom 19. stor. Po španielskej občianskej vojne 1939 režim F. Franca y Bahamondeho používanie katalánskeho jazyka ako oficiálneho jazyka zakázal, takže až do prijatia demokratickej ústavy v Španielsku 1978, ktorá ho zrovnoprávnila so španielčinou, bol vylúčený takmer zo všetkých verejných inštitúcií (mimo oficiálnej sféry a médií bol tolerovaný). Šíreniu a modernizácii štandardného katalánskeho jazyka sa venuje Inštitút katalánskych štúdií (Institut d’Estudis Catalans) založený 1907 v Barcelone.

Zverejnené v marci 2017.

Katalánsky jazyk [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-01-27]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/katalansky-jazyk