kastrum

kastrum, lat. castrum — opevnený rímsky vojenský tábor (v latinčine sa na označenie vojenského tábora používalo množné číslo – castra) určený pre jednu alebo pre viac légií (asi pre 10-tis. ľudí). Bol budovaný podľa záväzných pravidiel, mal štvorcový alebo obdĺžnikový pôdorys so zaoblenými nárožiami, obkolesoval ho val s palisádou, od 2. stor. hradba s priekopou, v neskororímskom období mal aj nepravidelný, príp. viacuholníkový pôdorys. Znútra bol členený sieťou ulíc (ciest).

Ideálny pôdorys rímskeho kastra tvorili dve hlavné cesty – prétorská cesta (via praetoria) a hlavná cesta (via principalis), ktoré sa križovali. Na ich priesečníku sa nachádzali väčšinou veliteľský dom (praetorium) a fórum. Obidve cesty ústili do dvoch protiľahlých brán: na prétorskej ceste bola predná brána (porta praetoria; obratená vždy k nepriateľovi) a oproti nej zadná brána (porta decumana), na hlavnej ceste hlavná brána vpravo (porta principalis dextra) a oproti nej hlavná brána vľavo (porta principalis sinistra). Jednotlivé časti légie mali presne určené miesta na rozloženie stanov a určené časti hradieb, ktoré mali brániť. Okrem vojenských kasární patrili k výbave kastra aj správne a hospodárske budovy (kúpele, sýpky, pekáreň chleba). Pred jeho hradbami sa často nachádzalo civilné sídlisko (→ canabae), ktoré bolo zárodkom budúcich miest, mnohé súčasné veľkomestá boli založené na pôdorysoch pôvodných rímskych kastier (táborov), napr. Paríž, Lyon, Trier, Winchester, Lancaster, Bonn, Kolín nad Rýnom a Regensburg, najbližšie k Slovensku existovali rímske kastrá na území dnešného maďarského mesta Komárom (→ Brigetio) na pravom brehu Dunaja, medzi dnešnými rakúskymi mestami Bad Deutsch-Altenburg a Petronell (→ Carnuntum), vo Viedni (Vindobonna) a v Budapešti (Aquincum). Podobný pôdorys a vnútorné rozmiestnenie objektov mali aj menšie rímske vojenské tábory (→ kastel, význam 1), ako aj poľné (dočasné) tábory. Pri leteckom snímkovaní boli v posledných rokoch zistené stopy viacerých rímskych poľných (dočasných) táborov aj na území Slovenska (pri obci Závod neďaleko Malaciek, pri Hviezdoslavove, Chotíne, Šuranoch, Trenčíne, v okolí kastelu v Iži a i.), ako aj na Morave a v Dolnom Rakúsku, ktoré boli budované počas veľkých vojenských operácií v markomanských vojnách.