kaštieľ

Popis ilustrácie

Renesančný kaštieľ v Brodzanoch, 2. pol. 16. – zač. 17. stor.

Text hesla

kaštieľ [lat. > maď.] — typ neskorostredovekej alebo novovekej stavby budovanej na Slovensku od 16. (od obdobia renesancie) až do zač. 20. stor. ako vidiecke šľachtické sídlo (menšie, spravidla jednopodlažné sídla nižšej šľachty – zemanov, budované na Slovensku od neskorého stredoveku sa nazývajú kúrie).

Kaštiele sa stavali v rovinatom i vo zvlnenom teréne, ich veľkosť závisela od možností a zámeru stavebníka. Mali rozličnú dispozíciu a ich architektonické formy a výtvarná výzdoba vychádzali zo súdobých štýlových tendencií (stavali sa v období renesancie, baroka, klasicizmu, historizmu i secesie). V období neskorého stredoveku a renesancie boli opevnené, neskôr neopevnené, pričom sa kládol dôraz na obytnú a reprezentačnú funkciu.

V stredovekom Uhorsku sa od pol. 14. stor., ale najmä v 15. stor. budovali opevnené sídla (niekedy nazývané opevnené kaštiele) s pravidelnou dispozíciou. V období renesancie sa v Uhorsku prostredníctvom talianskych majstrov rozšíril typ talianskeho kastelu (→ kastel, význam 2; tal. castello, odtiaľ názov kaštieľ), ktorého dispozičné riešenie ovplyvnilo formovanie šľachtických sídel výrazným spôsobom. Počas 16. stor. sa uplatnil obmenený typ talianskeho kastelu (dvojkrídlový dvojpodlažný objekt uzatvorený na ďalších dvoch stranách múrom do blokovej stavby s nádvorím, napr. kaštieľ v Strážkach, 1570 – 90). V 16. stor. sa presadil štvorkrídlový typ kaštieľa s výraznými nárožnými rizalitmi alebo s nárožnými vežami (okrúhleho alebo štvorhranného pôdorysu) a s ústredným arkádovým nádvorím (napr. kaštieľ Turzovcov v Bytči, 1571 – 74). Mnohé kaštiele vznikli prestavbou starších stredovekých objektov (napr. hrádkov alebo obytných veží, napr. kaštieľ v Hronseku bol pôvodne neskorostredovekou fortifikačnou stavbou z 15. stor., renesančne prestavaný 1559, 1576). V 16. – 17. stor. bol najrozšírenejším typom kaštieľ s jednoduchým pravouhlým pôdorysom s prehľadnou dispozíciou. Obranné funkcie zabezpečovali nárožné vežové rizality (1 až 4) so strieľňami na prízemí (bránili predovšetkým vstup do objektu). Objekt bol chránený opevňovacím múrom so strieľňami a s pevnou vstupnou bránou, ktoré umožňovali obranu bez narušenia obytných častí. V priebehu 17. stor. nastal veľký rozvoj výstavby kaštieľov, ktorý súvisel s nárastom stredného šľachtického stavu. Kaštiele postupne strácali pevnostný charakter, čo sa prejavilo najmä v tom, že stavitelia opustili uzatvorené dispozície (uplatnili sa rôzne dispozičné riešenia). Pri prestavbách mnohých renesančných štvorkrídlových kaštieľov bolo odstránené jedno krídlo, a vytvoril sa tak čestný dvor (court d’honneur, napr. v Továrnikoch v 2. pol. 18. stor., v Brunovciach koncom 18. stor.). Súčasťou areálov barokových kaštieľov bola zvyčajne okrasná záhrada alebo park (napr. francúzska záhrada), celý komplex mohol byť doplnený o ďalšie stavby či o drobnú architektúru (groty, gloriety, záhradné pavilóny) rozličného účelu (napr. letohrádok Dardanely v Markušovciach, 1770 – 75). Vrcholným obdobím výstavby kaštieľov bolo 17. a 18. stor., v neskorších obdobiach sa zväčša upravovali a modernizovali staršie stavby. V období klasicizmu sa stavali kaštiele v podobe jednoduchej blokovej stavby doplnenej rizalitmi alebo portikmi.

Na Slovensku sa zachovalo veľké množstvo kaštieľov, mnohé z nich zanikli v 2. pol. 20. stor. K najvýznamnejším zachovaným kaštieľom z obdobia renesancie patria kaštieľ v Betlanovciach (1564 – 68), Brodzanoch (2. pol. 16. stor. a po 1601, zbarokizovaný v 18. stor.), vo Fričovciach (1623 – 30), v Dolnej Mičinej (2. pol. 16. stor., barokovo upravený v 18. stor.) a v Radvani (16. – 17. stor.); z obdobia baroka kaštieľ v Bernolákove (1714 – 22), vo Veľkých Levároch (1723), Veľkom Bieli (1722 – 25), Sv. Antone (1744), v Orlovom (1733), Haliči (1612, barokovo prestavaný 1762), Humennom (17. – 18. stor.) a Bijacovciach (1780 – 85); z obdobia rokoka kaštieľ v Markušovciach (1770 – 75) a Mošovciach (2. pol. 18. stor.); z obdobia klasicizmu kaštieľ v Dolnej Krupej (prestavaný 1793 – 95 a 1820 – 28) a Topoľčiankach (prestavaný 1825 – 30); z obdobia historizmu neogotický kaštieľ v Rusovciach (prestavaný v 2. pol. 19. stor.), Galante (prestavaný 1860), Betliari (prestavaný 1880), Spišskom Hrhove (2. pol. 19. stor.) a Budmericiach (1889).

Zverejnené v marci 2017.

Kaštieľ [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-02-08]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kastiel