Kasandra

Kasandra, gr. Kassandra, aj Kassandré, lat. Cassandra — v gréckej mytológii krásna veštkyňa, dcéra trójskeho kráľa Priama a Hekaby. Zamiloval sa do nej Apolón a obdaril ju umením veštiť. Kasandra však jeho lásku neopätovala a Apolón ju potrestal tým, že jej veštbám nik neveril (veštila v tranze a pripomínala šialenú). Márne vystríhala Trójanov pred prijatím svojho brata Parida a Heleny, zbytočne ich presviedčala (podobne ako kňaz Laokoón), aby nevtiahli dreveného koňa za hradby (→ danajský dar). Pri dobýjaní Tróje Grékmi ju v Aténinom chráme, kde hľadala ochranu, zneuctil Aias (Malý Aias, Aias z Lokridy). Pri delení koristi sa stala majetkom hlavného veliteľa achájskych vojsk, mykénskeho kráľa Agamemnóna. Po príchode do Grécka ju však spolu s ním zavraždili Agamemnónova manželka Klytaimnéstra a jej milenec Aigisthos (podľa Aischyla v prístavnom meste Argos, podľa inej verzie priamo v mykénskom paláci). Kasandra sa stala častým námetom výtvarného (napr. zachované vázové maľby s Kasandrou objímajúcou Aténin peplos) a literárnych diel. Osudu Kasandry sa venujú napr. Homér v epose Odysseia, Aischylos v tragédii Agamemnón (prvá časť trilógie Oresteia), Euripidés v tragédii Trójanky, dramatický monológ Alexandra (Kasandra sa v ňom nazýva Alexandra) niekedy pripisovaný Lykofrónovi z Chalkidy, F. Schiller v básni Kassandra (1802), Ch. Wolfová v poviedke Kassandra (1983) a i. Ako Kasandrina veštba býva označovaná neblahá predpoveď, ktorej sa neverí.