kartvelské jazyky

Text hesla

kartvelské jazyky, aj kharthvelské jazyky — skupina jazykov kartvelskej (juž.) vetvy kaukazskej (iberokaukazskej) jazykovej rodiny. Sú rozšírené najmä v Gruzínsku, sčasti v Azerbajdžane, Turecku a Iráne. Hovorí nimi asi 5 mil. ľudí (2014). Medzi kartvelské jazyky patria gruzínčina (kartuli ena, kharthuli ena), ktorá má dlhodobú písomnú tradíciu, zanská podskupina jazykov bez vlastného písma, do ktorej patria megrelčina (margaluri nina) a lazština (lazuri nena; nazývaná aj čančina), a svančina (lušnu nin). Megrelčina a lazština (čančina) sa často pokladajú za totožné a predstavujúce zanský jazyk, čo však nezodpovedá skutočnosti, lebo používatelia týchto jazykov si nerozumejú a nepokladajú sa za jednu národnosť. Megrelčina, lazština a gruzínčina majú veľký počet podobných inovácií, kým svančina sa vyznačuje mnohými archaizmami.

Fonetický systém kartvelských jazykov zahŕňa 5 – 7 samohlások a 28 – 30 spoluhlások. Morfológia kartvelských jazykov je zložitá nielen pre rozvinuté paradigmy menného a slovesného ohýbania, ale aj pre množstvo nepravidelných tvarov. V rámci všeobecného aglutinujúceho typu jestvuje vysoký stupeň syntetickosti charakteristický najmä pre slovesný systém. V tvorbe viet sa rozlišujú tri základné typy: nominatívny, ergatívny a datívny. Slovosled vo vete je pomerne voľný. Okrem súčasných internacionalizmov sa v kartvelských jazykoch vyskytuje viacero arabizmov, turcizmov (najmä v lazštine) a persizmov. Zaujímavým prvkom v kartvelských jazykoch sú prevzaté slová zo starovekých jazykov Prednej Ázie. Najprestížnejším jazykom je gruzínčina, ktorú ovládajú všetci používatelia kartvelských jazykov (preto je medzi používateľmi jazykov bez vlastného písma mimoriadne vysoké percento dvojjazyčnosti).

Text hesla

kartvelské jazyky, aj kharthvelské jazyky — skupina jazykov kartvelskej (juž.) vetvy kaukazskej (iberokaukazskej) jazykovej rodiny. Sú rozšírené najmä v Gruzínsku, sčasti v Azerbajdžane, Turecku a Iráne. Hovorí nimi asi 5 mil. ľudí (2014). Medzi kartvelské jazyky patria gruzínčina (kartuli ena, kharthuli ena), ktorá má dlhodobú písomnú tradíciu, zanská podskupina jazykov bez vlastného písma, do ktorej patria megrelčina (margaluri nina) a lazština (lazuri nena; nazývaná aj čančina), a svančina (lušnu nin). Megrelčina a lazština (čančina) sa často pokladajú za totožné a predstavujúce zanský jazyk, čo však nezodpovedá skutočnosti, lebo používatelia týchto jazykov si nerozumejú a nepokladajú sa za jednu národnosť. Megrelčina, lazština a gruzínčina majú veľký počet podobných inovácií, kým svančina sa vyznačuje mnohými archaizmami.

Fonetický systém kartvelských jazykov zahŕňa 5 – 7 samohlások a 28 – 30 spoluhlások. Morfológia kartvelských jazykov je zložitá nielen pre rozvinuté paradigmy menného a slovesného ohýbania, ale aj pre množstvo nepravidelných tvarov. V rámci všeobecného aglutinujúceho typu jestvuje vysoký stupeň syntetickosti charakteristický najmä pre slovesný systém. V tvorbe viet sa rozlišujú tri základné typy: nominatívny, ergatívny a datívny. Slovosled vo vete je pomerne voľný. Okrem súčasných internacionalizmov sa v kartvelských jazykoch vyskytuje viacero arabizmov, turcizmov (najmä v lazštine) a persizmov. Zaujímavým prvkom v kartvelských jazykoch sú prevzaté slová zo starovekých jazykov Prednej Ázie. Najprestížnejším jazykom je gruzínčina, ktorú ovládajú všetci používatelia kartvelských jazykov (preto je medzi používateľmi jazykov bez vlastného písma mimoriadne vysoké percento dvojjazyčnosti).

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Kartvelské jazyky [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-09-16]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kartvelske-jazyky