karner

Text hesla

karner [lat. > nem.], aj karnerová kaplnka — stavba menších rozmerov určená na dôstojné uloženie kostrových ostatkov zosnulých. Výstavba karnerov bola rozšírená v 12. – 16. stor. v románskej a gotickej architektúre v strednej Európe (vo Svätej rímskej ríši a v priľahlých oblastiach). Budovanie karnerov si vynútili praktické dôvody, a to najmä priestorové obmedzenia cintorínov a potreba ochrany ostatkov pred zvieratami a zneuctením.

Karner je obvykle dvojpodlažná stavba, v dolnej časti (zvyčajne čiastočne zapustenej v teréne) sa nachádzala kostnica, v hornej časti kaplnka, v ktorej sa konali zádušné omše za zosnulých. Najčastejšie mala centrálny (kruhový, polygonálny alebo štvorcový) pôdorys, v období gotiky mohla mať aj pozdĺžnu dispozíciu. Myšlienka budovania karnerov sa pravdepodobne vyvinula v prostredí nemeckých benediktínskych kláštorov. Prvým známym karnerom je Kaplnka sv. Michala vo Fulde (založená 820, dnes tvorí kryptu Kostola sv. Michala; patrocínium sv. Michala bolo pre karner najtypickejšie). V 10. stor. sa výstavba karnerov rozšírila aj v ďalších benediktínskych a neskôr aj v cisterciánskych kláštoroch, neskôr aj na cintorínoch pri farských kostoloch, v 12. stor. už boli všeobecne rozšírené.

Na území Slovenska sa ich výstavba rozšírila v súvislosti s príchodom nemeckých hostí koncom 12. – zač. 13. stor. K najvýznamnejším zachovaným karnerom na Slovensku patria Kaplnka sv. Ondreja (pôvodne sv. Michala) v Kremnici (okolo pol. 13. stor.; súčasť komplexu Mestského hradu) a Kaplnka sv. Michala v Banskej Štiavnici (1. tretina 13. stor.; súčasť komplexu Starého zámku), z ďalších napr. Karner sv. Anny v Skalici (14./15. stor., barokovo prestavaný) a Karner sv. Michala v Trenčíne (posledná tretina 15. stor.).

Archeologickými vykopávkami sú doložené karnery v Banskej Bystrici (pol. 13. stor., súčasť areálu mestského hradu), vo Štvrtku na Ostrove (pol. 13. stor.), v Dolnom Štále (asi 12. – 13. stor.), Krupine (1. tretina 13. stor.), Bratislave (Kaplnka sv. Jakuba pod úrovňou dnešného námestia SNP, okolo 1200, neskôr prestavaná; karner na Bratislavskom hrade, koniec 12. stor.; karner pod Dómom sv. Martina, 1. štvrtina 13. stor.) a i.

Text hesla

karner [lat. > nem.], aj karnerová kaplnka — stavba menších rozmerov určená na dôstojné uloženie kostrových ostatkov zosnulých. Výstavba karnerov bola rozšírená v 12. – 16. stor. v románskej a gotickej architektúre v strednej Európe (vo Svätej rímskej ríši a v priľahlých oblastiach). Budovanie karnerov si vynútili praktické dôvody, a to najmä priestorové obmedzenia cintorínov a potreba ochrany ostatkov pred zvieratami a zneuctením.

Karner je obvykle dvojpodlažná stavba, v dolnej časti (zvyčajne čiastočne zapustenej v teréne) sa nachádzala kostnica, v hornej časti kaplnka, v ktorej sa konali zádušné omše za zosnulých. Najčastejšie mala centrálny (kruhový, polygonálny alebo štvorcový) pôdorys, v období gotiky mohla mať aj pozdĺžnu dispozíciu. Myšlienka budovania karnerov sa pravdepodobne vyvinula v prostredí nemeckých benediktínskych kláštorov. Prvým známym karnerom je Kaplnka sv. Michala vo Fulde (založená 820, dnes tvorí kryptu Kostola sv. Michala; patrocínium sv. Michala bolo pre karner najtypickejšie). V 10. stor. sa výstavba karnerov rozšírila aj v ďalších benediktínskych a neskôr aj v cisterciánskych kláštoroch, neskôr aj na cintorínoch pri farských kostoloch, v 12. stor. už boli všeobecne rozšírené.

Na území Slovenska sa ich výstavba rozšírila v súvislosti s príchodom nemeckých hostí koncom 12. – zač. 13. stor. K najvýznamnejším zachovaným karnerom na Slovensku patria Kaplnka sv. Ondreja (pôvodne sv. Michala) v Kremnici (okolo pol. 13. stor.; súčasť komplexu Mestského hradu) a Kaplnka sv. Michala v Banskej Štiavnici (1. tretina 13. stor.; súčasť komplexu Starého zámku), z ďalších napr. Karner sv. Anny v Skalici (14./15. stor., barokovo prestavaný) a Karner sv. Michala v Trenčíne (posledná tretina 15. stor.).

Archeologickými vykopávkami sú doložené karnery v Banskej Bystrici (pol. 13. stor., súčasť areálu mestského hradu), vo Štvrtku na Ostrove (pol. 13. stor.), v Dolnom Štále (asi 12. – 13. stor.), Krupine (1. tretina 13. stor.), Bratislave (Kaplnka sv. Jakuba pod úrovňou dnešného námestia SNP, okolo 1200, neskôr prestavaná; karner na Bratislavskom hrade, koniec 12. stor.; karner pod Dómom sv. Martina, 1. štvrtina 13. stor.) a i.

Zverejnené v marci 2017.

Karner [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2022-07-02]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/karner