karmati

Text hesla

karmati [arab.], arab. qarmatí, qaramita — radikálna islamská šíitská náboženská skupina, ktorá vznikla odštiepením sa od sekty ismá’ílíja. Je nazvaná podľa svojho zakladateľa Hamdana ibn al-Ašata (†933) nazývaného Karmat, ktorý spolu so svojím švagrom Abdanom ibn al-Rabitom (†899) pôsobil ako ismá’ílíjsky misionár v okolí Kúfy (južný Irak). Neskôr sa dostal do sporu so zakladateľom fátimovskej dynastie Ubajdalláhom al-mahdím (pôvodne Sa’íd ibn Husajn) a ismá’ílíju opustil. Karmati zdôrazňovali dôležitosť bezvýhradnej disciplíny a duchovnej výučby, opovrhovali vonkajšími znakmi viery (rituály). Ich hnutie sa prostredníctvom misionárov ďalej šírilo v Bahrajne, Jemene a časti Perzie (Fárs) a severnej Afriky (Magrib). R. 899 založili svoj štát v oáze Hása (al-Hása; zanikol 1077) a v Bahrajne, ktorý od svojho vzniku do konca 11. stor. vystupoval ako jeden z kľúčových nepriateľov abbásovského kalifátu. Karmati podnikali bojové výpravy, prepadávali karavány do Mekky, 929 – 930 prepadli Mekku a ukoristili Čierny kameň zo svätyne Kaaba. V 10. stor. sa im podarilo obsadiť Katar a načas aj Omán. V 11. – 12. stor. hnutie najmä pre svoj radikalizmus zaniklo. Karmatská vierouka spájala v sebe všeobecné prvky vierouky islamu, šíitskej ismá’ílíje, gnosticizmu a čiastočne mandeizmu (→ mandejovia). Karmati mali spoločné znaky s alavitmi a jazídmi (→ jazídíja). V sociálnej oblasti hlásali rovnostárstvo (spoločný majetok). V súčasnosti žijú malé skupinky karmatov v Bahrajne, Sýrii a Jemene.

Zverejnené v marci 2017.

Karmati [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2024-05-23 ]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/karmati