Kármán, Theodore von
Kármán, Theodore von, vlastným menom Tódor Kármán, 11. 5. 1881 Budapešť – 7. 5. 1963 Aachen — americký inžinier, fyzik a matematik maďarského pôvodu. Študoval na technickej univerzite v Budapešti, kde 1903 – 06 aj pôsobil, od 1906 na univerzite v Göttingene, kde bol najvýznamnejším žiakom zakladateľa aerodynamiky L. Prandtla, u ktorého obhájil aj doktorát (1908). R. 1913 – 30 profesor na vysokej škole technickej v Aachene (okrem obdobia 1. svet. vojny, keď pôsobil vo Vojenskej leteckej továrni vo Fischamende neďaleko Viedne, kde vyvinul vrtuľník schopný vznášať sa na jednom mieste), súčasne do 1929 riaditeľ Inštitútu pre mechaniku a leteckú technickú aerodynamiku v Aachene. R. 1930 emigroval do USA, 1930 – 49 riaditeľ Guggenheimovho aeronautického laboratória v Kalifornskom technologickom inštitúte v Pasadene, ktorý sa pod jeho vedením stalo celosvetovým centrom výučby a výskumu v leteckej doprave. V 40. rokoch 20. stor. sa podieľal na vyvinutí raketových motorov na tuhé palivo, 1941 na založení spoločnosti na výrobu rakiet s motorom na kvapalné a tuhé palivo Aerojet General Corporation, z ktorého 1946 vzniklo stredisko Jet Propulsion Laboratory. Od 1944 pôsobil vo vedeckej poradnej skupine armády USA zaoberajúcej sa koncepčnými otázkami rozvojových programov v aeronautike. Po 2. svet. vojne sa angažoval najmä v rozvoji medzinárodnej spolupráce v aeronautike.
Zaoberal sa hydrodynamikou, aerodynamikou a aeronautikou, priekopník v raketových technológiách. Publikoval množstvo priekopníckych prác, o. i. o náuke o prúdení, profile nosných plôch a o turbulencii, rozpracoval aj problematiku nadzvukového a hyperzvukového prúdenia. Presadzoval šípovitý tvar prúdových lietadiel, ktorý bol napokon aj zavedený. Objavil a teoreticky rozpracoval vírový rad (Kármánov vírový rad, Kármánova vírová cesta), ktorý vzniká za valcovitými telesami obtekanými rýchloprúdiacou tekutinou a prejavuje sa sledom periodicky vznikajúcich vírov s opačným smerom rotácie usporiadaných vo dvoch približne rovnobežných radoch. Zasiahol aj do vývoja fyziky. R. 1912 – 13 s M. Bornom uverejnil dva články o kvantovej teórii kryštalických tuhých látok, v ktorej o. i. sformulovali tzv. Bornovu-Kármánovu hraničnú podmienku a vyslovili predpoklad o existencii priestorovej mriežky v kryštalických tuhých látkach, ktorý sa zakrátko potvrdil. Na jeho návrh bola zavedená symbolická hranica (Kármánova hranica) medzi atmosférou Zeme a vesmírom vo výške 100 km, ktorá má veľký význam z teoretického i z praktického hľadiska.
Spoluzakladateľ a čestný prezident Medzinárodnej únie teoretickej a aplikovanej mechaniky (International Union of Theoretical and Applied Mechanics, 1922). Nositeľ viacerých vyznamenaní, napr. Národnej medaily za vedu (1962) udeľovanej prezidentom USA. Je podľa neho nazvaných viacero rovníc a javov v hydrodynamike a aerodynamike, Von Kármánov inštitút dynamiky tekutín (Von Karman Institute for Fluid Dynamics) v Sint-Genesius-Rode (samosprávna obec v aglomerácii Bruselu) v Belgicku, krátery na Marse a na Mesiaci (Von Kármán) a i.