karma

Text hesla

karma [sanskritsky], sanskritsky karman, pálijsky kamman — v indickej filozofii označenie fyzickej aj duchovnej činnosti, jej dôsledku, ako aj súhrnu dôsledkov (karma = čin, skutok, resp. konanie). Karma je neoddeliteľnou súčasťou hinduizmu, buddhizmu, džinizmu aj sikhizmu, v ktorých sa prejavuje ako viera v univerzálny princíp príčiny a následku pri reinkarnácii duše v kolobehu životov (sansára). Súčasný život a postavenie človeka sú výsledkom jeho fyzického a duchovného konania v minulom živote a príčinou podoby jeho budúceho života. Výsledkom karmy nie je nevyhnutný osud. Jej následok síce predurčuje podobu znovuzrodenia, ale v konaní má človek možnosť voľby. Najvyšším cieľom je zbaviť sa dôsledkov karmy a vymaniť sa z kolobehu životov. V hinduizme ide o prírodný, mechanický kolobeh, z ktorého sa možno vyslobodiť rozpúšťaním zlej karmy pomocou hromadenia dobrej karmy vykonávaním skutkov, ktoré sú v súlade s dharmou, a podľa neskorších teistov aj pomocou oddanosti bohu. V buddhizme ide o etický zákon príčiny a následku, pričom karmické následky nevyvoláva len konanie, ale už úmysel konať. Pritom aj konanie dobrých skutkov, ak prinášajú odmenu, vytvára karmu, a tým aj znovuzrodenie (bez karmických následkov sú len činy vykonané bez túžby, hnevu a klamu). Z kolobehu znovuzrodení sa preto možno vyslobodiť (→ nirvána) len nekonaním dobrých a zlých skutkov. V džinizme sa karma nepovažuje za proces, ale za jemné čiastočky hmoty, ktoré obklopujú dušu a v dôsledku zlých činov a myšlienok ju udržiavajú v nevedomosti a väznia ju v ustavičnom kolobehu znovuzrodzovaní. Vyslobodiť sa z neho (→ mókša) možno dosiahnutím absolútneho poznania ja a nie-ja pomocou asketických praktík. Podľa učenia sikhizmu možno duchovné vyslobodenie dosiahnuť oddanosťou bohu.

Text hesla

karma [sanskritsky], sanskritsky karman, pálijsky kamman — v indickej filozofii označenie fyzickej aj duchovnej činnosti, jej dôsledku, ako aj súhrnu dôsledkov (karma = čin, skutok, resp. konanie). Karma je neoddeliteľnou súčasťou hinduizmu, buddhizmu, džinizmu aj sikhizmu, v ktorých sa prejavuje ako viera v univerzálny princíp príčiny a následku pri reinkarnácii duše v kolobehu životov (sansára). Súčasný život a postavenie človeka sú výsledkom jeho fyzického a duchovného konania v minulom živote a príčinou podoby jeho budúceho života. Výsledkom karmy nie je nevyhnutný osud. Jej následok síce predurčuje podobu znovuzrodenia, ale v konaní má človek možnosť voľby. Najvyšším cieľom je zbaviť sa dôsledkov karmy a vymaniť sa z kolobehu životov. V hinduizme ide o prírodný, mechanický kolobeh, z ktorého sa možno vyslobodiť rozpúšťaním zlej karmy pomocou hromadenia dobrej karmy vykonávaním skutkov, ktoré sú v súlade s dharmou, a podľa neskorších teistov aj pomocou oddanosti bohu. V buddhizme ide o etický zákon príčiny a následku, pričom karmické následky nevyvoláva len konanie, ale už úmysel konať. Pritom aj konanie dobrých skutkov, ak prinášajú odmenu, vytvára karmu, a tým aj znovuzrodenie (bez karmických následkov sú len činy vykonané bez túžby, hnevu a klamu). Z kolobehu znovuzrodení sa preto možno vyslobodiť (→ nirvána) len nekonaním dobrých a zlých skutkov. V džinizme sa karma nepovažuje za proces, ale za jemné čiastočky hmoty, ktoré obklopujú dušu a v dôsledku zlých činov a myšlienok ju udržiavajú v nevedomosti a väznia ju v ustavičnom kolobehu znovuzrodzovaní. Vyslobodiť sa z neho (→ mókša) možno dosiahnutím absolútneho poznania ja a nie-ja pomocou asketických praktík. Podľa učenia sikhizmu možno duchovné vyslobodenie dosiahnuť oddanosťou bohu.

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Karma [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-11-13]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/karma