Karlova univerzita

Karlova univerzita, čes. Univerzita Karlova v Praze, lat. Universitas Carolina Pragensis — česká verejná univerzita so sídlom v Prahe, jedna z najstarších európskych univerzít, najstaršia česká a stredoeurópska univerzita.

Založená podľa vzoru univerzity v Paríži a Bologni rímskym a českým kráľom Karolom IV. (podľa neho nazvaná) listinou Littera fundationis Universitatis Carolinae Pragensis zo 7. 4. 1348 na základe buly pápeža Klementa VI. z 26. 1. 1347 ako tzv. úplná univerzita (lat. studium generale; mala 4 fakulty: artistickú, teologickú, právnickú a lekársku). Jej prvým kancelárom sa stal pražský arcibiskup Arnošt z Pardubíc. Predstavovala samosprávne združenie učiteľov a študentov na čele s voleným rektorom, ktorý riadil univerzitu a vykonával súdnu právomoc nad členmi akademickej obce. O vnútorných záležitostiach univerzity rozhodovali učitelia (magistri, majstri) i študenti rozdelení do štyroch univerzitných národov: českého (tvoril asi 20 %), bavorského, saského a poľského. R. 1366 založil Karol IV. univerzitné kolégium (Karlova kolej) slúžiace na ubytovanie i na výučbu, 1383 daroval Václav IV. kolégiu komplex budov Karolinum (pôv. Collegium Carolinum), od 1386 kolégium majstrov a sídlo univerzity; postupne vznikali ďalšie kolégiá. R. 1372 vytvorila právnická fakulta samostatnú univerzitu, čím Karlova univerzita stratila štatút úplnej univerzity (do školského roku 1417/18). V 80. rokoch 14. stor. mala Karlova univerzita porovnateľný počet študentov s univerzitou v Paríži, po založení ďalších európskych univerzít však ich počet opäť klesol.

Národnostné rozpory medzi českými majstrami a majstrami troch ďalších univerzitných národov o pozície vo vedení univerzity vyvrcholili v spore o učenie anglického reformného mysliteľa J. Viklefa medzi tzv. realistami (skupina českých majstrov sústredená okolo J. Husa a ovplyvnená Viklefovými myšlienkami; sformulovala program reformy cirkvi; → husitské hnutie) a tzv. nominalistami (odporcovia Viklefa, najmä nemeckí majstri). Cirkev, ktorá Viklefovo učenie odsudzovala, ho 1408 na univerzite zakázala hlásať. Národnostný spor ukončilo vydanie Kutnohorského dekrétu (v januári 1409) Václavom IV., ktorý okrem iného zmenil pomer hlasov rozhodujúcich o univerzitných záležitostiach v prospech českého univerzitného národa (v októbri 1409 bol J. Hus zvolený za rektora univerzity), dôsledkom čoho bol odchod väčšiny nemeckých majstrov, bakalárov a študentov na univerzity do Viedne a Heidelbergu a do Lipska, kde založili novú univerzitu. R. 1417 sa univerzita prihlásila ku kališníctvu (→ utrakvisti) a v otázkach vierouky sa stala najvyššou inštanciou. R. 1419 sa zredukovala iba na jedinú fakultu (slobodných umení), počas husitských vojen (1419 – 36) stratila väčšinu majetku a stala sa tzv. zemskou univerzitou, na ktorej študovali len študenti z utrakvistických oblastí. Počas českého stavovského povstania (1618 – 20) stála na strane českej šľachty a po jeho porážke bola 1622 odovzdaná jezuitom. R. 1654 ju Ferdinand III. spojil s jezuitskou univerzitou v Klementine do spoločnej univerzity pod názvom Karlova-Ferdinandova univerzita (lat. Universitas Carolo-Ferdinandea) a boli obnovené všetky 4 fakulty.

Po zrušení jezuitského rádu (1773) boli 1781 – 85 zavedené viaceré osvietenské školské reformy (zrušenie univerzitnej jurisdikcie, umožnenie štúdia nekatolíkom, zavedenie nemeckého jazyka namiesto latinského), univerzita čiastočne stratila svoju autonómiu, bola podriadená štátnym úradníkom a postupne sa zmenila na štátnu vzdelávaciu inštitúciu. Koncom 18. stor. jej význam opäť vzrástol, pribudli nové odbory, napr. 1787 – 1815 bola súčasťou filozofickej fakulty Stavovská inžinierska škola (dnešné ČVUT), rozvíjala sa aj vedecká činnosť. V polovici 19. stor. došlo k zrovnoprávneniu filozofickej fakulty s ostatnými fakultami, boli zavedené rigorózne a štátne záverečné skúšky a na všetkých fakultách sa konali prednášky aj v českom jazyku. R. 1882 bola Karlova-Ferdinandova univerzita rozdelená na českú a nemeckú a na prelome 19. a 20. stor. dosahovali obidve univerzity vysokú vedeckú úroveň. R. 1920 bola česká univerzita premenovaná na Karlovu univerzitu. Počas 2. svetovej vojny (1939 – 45) bola Karlova univerzita po protinacistických študentských demonštráciách (17. 11. 1939) zatvorená a viacerí študenti i pedagógovia boli perzekvovaní, niektorí väznení v koncentračných táboroch a viacerí zabití. Nemecká univerzita bola pričlenená k Nemeckej ríši.

R. 1945 po skončení vojny bola nemecká univerzita zrušená a Karlova univerzita obnovená (v tomto období zaznamenala výrazný rozvoj). R. 1945 vznikli pobočky lekárskej fakulty v Hradci Králové (od 1958 samostatná fakulta) a v Plzni, 1946 pedagogická fakulta a 1969 farmaceutická fakulta v Hradci Králové. Po nežnej revolúcii (1989), ktorej iniciátormi boli aj študenti Karlovej univerzity (demonštrácia 17. 11. 1989), sa univerzita pretransformovala na modernú európsku univerzitu, od 1990 pod dnešným názvom. V súčasnosti (2018) poskytuje všetky stupne vysokoškolského vzdelania vyše 49-tis. študentom a rozvíja vedecký výskum v oblasti vied o živej i neživej prírode, ako aj humanitných a spoločenských vied. Má 17 fakúlt (dve sídlia v Hradci Králové, jedna v Plzni), vysokoškolské ústavy (Ústav dejín Karlovej univerzity a Archív Karlovej univerzity, Centrum pre teoretické štúdiá, Centrum pre ekonomický výskum a doktorandské štúdium, Centrum pre otázky životného prostredia), Ústav výpočtovej techniky, Centrum pre prenos poznatkov a technológií, Ústav jazykovej a odbornej prípravy, knižnice jednotlivých fakúlt, ktoré zastrešuje Ústredná knižnica Karlovej univerzity, a i. Sídlami fakúlt a katedier sú viaceré historické budovy i moderné areály (v rôznych mestských častiach Prahy), najstarší je komplex budov Karolinum (v mestskej časti Staré Mesto; historické sídlo univerzity, ktorej jadro tvorí pôvodný meštiansky palác zo 14. stor., v 18. stor. prestavaný F. M. Kaňkom, v 19. stor. upravený, 1946 – 50 a 1969 zrekonštruovaný podľa návrhu J. Fragnera, 1996 – 97 podľa návrhu Tomáša Šantavého, *1951; v súčasnosti sú tam auly a reprezentačné priestory rektora). Súčasťou univerzity je viacero múzeí (napr. Hrdličkovo múzeum človeka, založené 1922; Mineralogické múzeum Prírodovedeckej fakulty Karlovej univerzity, založené 1725; České farmaceutické múzeum, založené 1994 a i.), Botanická záhrada Prírodovedeckej fakulty Karlovej univerzity (založená 1775) a vydavateľstvo Karolinum (založené 1990).

Karlova univerzita predstavuje nielen dôležitú vzdelávaciu, ale aj kultúrnu a spoločenskú inštitúciu. Študovalo alebo pôsobilo na nej mnoho významných českých a svetových osobností z rozličných oblastí kultúrneho, spoločenského, politického a vedeckého života, napr. C. F. Cori, G. T. Coriová a J. Heyrovský, A. Einstein (nositelia Nobelovej ceny), T. G. Masaryk, E. Beneš, M. Brod, F. Kafka, J. E. Purkyně, J. Janský, M. Horáková a iní. Významnú úlohu zohrala a zohráva aj vo vzťahu k Slovensku. Pôsobili na nej viaceré slovenské osobnosti, napr. V. Benedikt z Nedožier a J. Jessenius (1617 – 20 rektor univerzity), študoval tam okrem iných aj M. R. Štefánik (prostredníctvom slovenských absolventov sa na Slovensku šírila znalosť českého jazyka a kultúry, pestovali sa česko-slovenské vzťahy). Viacerí českí profesori z Karlovej univerzity sa významne podieľali na vzniku Univerzity Komenského v Bratislave a na jej činnosti (napr. jej prvým rektorom bol K. Hynek).