karetkovanie

Text hesla

karetkovanie [gr. > tal. > slov.] — tkáčska technika používaná na zhotovovanie úzkych hrubších tkanín (lemov, popruhov, textilných pásov, tkaníc) pomocou kartičiek (karetiek, odtiaľ názov). Kartičky sa v minulosti zhotovovali z kostí, z rohoviny alebo z lepenky, v súčasnosti z kartónu, plastu ap. Majú tvar štvorca so stranou dĺžky 5 až 7 cm a v rohoch dierky, cez ktoré sa prevliekajú nite (v každej dierke jedna niť), a slúžia ako niteľnice. Nite sú uložené po štyroch (z jednej kartičky) v štrbinách dreveného hrebeňa visiaceho na osnove, ktorý ju napína. Tkáč si obyčajne jeden koniec osnovy priviaže k pásu a druhý koniec napr. o konár alebo o palec nohy. Otáčaním kartičiek vzniká medzi hornými a dolnými niťami štrbina (ziva), cez ktorú sa prevlieka útok, a súčasne dochádza k skrúcaniu nití do šnúry, čím sa dosahuje väčšia hrúbka tkaniny. Karetkovanie patrí k najstarším tkáčskym technikám, používalo sa už v praveku a bolo rozšírené na celom svete, v arabských krajinách sa používa dodnes.

Na Slovensku sa na karetkovanie používala súkaná domáca ovčia vlna farbená prírodne, od začiatku 20. stor. aj továrenskými farbivami alebo továrenská vlnená priadza (haras), príp. bavlnené nite. Súkenníci v okolí Prievidze, Nitrianskeho Pravna, Bánoviec nad Bebravou a Trenčína zhotovovali karetkovaním ozdobné pásy k ženskému ľudovému odevu, pričom používali 36 až 40 kartičiek. Karetkovanie ako remeselná výroba zaniklo v 1. pol. 20. stor., v súčasnosti sa používa najmä na zhotovovanie ozdobných okrajov umeleckého textilu alebo ľudových odevov.

Zverejnené v marci 2017.

Karetkovanie [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2024-04-16 ]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/karetkovanie