karenský jazyk

karenský jazyk, karenčina — juhovýchodoázijský jazyk patriaci do sinotibetskej jazykovej rodiny. Je rozšírený v juž. Mjanmarsku a v priľahlých oblastiach Thajska. Celkový počet hovoriacich sa odhaduje na 4 mil. (2012). Klasifikácia karenského jazyka nie je jednotná. Podľa niektorých jazykovedcov tvorí osobitnú vetvu sinotibetskej jazykovej rodiny spolu s čínskou a tibetsko-barmskou vetvou, iní ju zaraďujú do tibetsko-karenskej skupiny, ďalší do tibetsko-barmskej vetvy a v nej do osobitnej skupiny. Karenský jazyk tvoria príbuzné dialekty zvyčajne rozdelené do troch veľkých skupín: sev. (taunghtu), str. (bwe, geba) a juž. (pwo, sgaw). Podľa miesta pobytu Karenov a klanových skupín existujú početné subdialekty. Karenský jazyk je slabičný a tónový (3 – 6 tónov). Morfológia je pomerne chudobná. Množné číslo podstatných mien sa vyjadruje postpozitívnymi ukazovateľmi, ich použitie je však nepravidelné. Sloveso má kategórie času, imperatívu a prohibitívu. Slová sa tvoria skladaním a lexikalizáciou syntaktických konštrukcií. Karenský jazyk bol silno ovplyvnený jazykmi thajskej a austroázijskej jazykovej rodiny.