Kareni

Popis ilustrácie

Kareni

Text hesla

Kareni

1. vlastní Kareni, Bieli Kareni, vlastným menom Karenpyu, Kanyaw, Pwa Ka Nyaw Po — národ v Mjanmarsku žijúci prevažne v Karenskom štáte a priľahlých oblastiach Šanského štátu a Peguskej oblasti, ako aj v Iravadijskej a Tenaserimskej oblasti. Druhé najpočetnejšie etnikum v Mjanmarsku (po Barmčanoch). Okrem Mjanmarska žijú Kareni aj v severozáp. Thajsku (tam nazývaní Kariangovia, Yangovia); spolu asi 4 mil. (2012). Delia sa na niekoľko podskupín (Sgawovia, Pwovia a i.). Blízki príbuzní Kajahov. Náboženstvo: buddhizmus, kresťanstvo, animizmus, islam. Kareni sa zaoberajú najmä poľnohospodárstvom (pestovanie kukurice, prosa, bavlníka, tabaku, ovocia, zeleniny, korenia; chov byvolov, kôz), doplnkovo lovom, rybolovom, ako aj ťažbou bambusu a rotangu i zberom liečivých rastlín. Z tradičných remesiel vynikajú tkáčstvo, farbiarstvo, košikárstvo a výroba predmetov z laky. Kareni majú bohatý folklór. Hovoria karenským jazykom, mnohí z nich však ovládajú aj barmčinu.

Predkovia Karenov sa do juhových. Mjanmarska začali sťahovať pravdepodobne z Mongolska (alebo z vých. Tibetu) v 2. tisícročí pred n. l. V 9. stor. boli po príchode Barmčanov zatlačení do hornatých oblastí, ich územie tvorilo postupne súčasť viacerých barmských kráľovstiev. R. 1823 – 26 a 1851 – 52 (počas prvej a druhej britsko-barmskej vojny) obsadili územie Karenov Briti. Keďže si Kareni od britskej správy sľubovali zlepšenie svojho postavenia, znova osídlili úrodné nížiny v oblasti dolného toku rieky Salwin a k britskej správe sa správali lojálne (časť Karenov vtedy prijala kresťanstvo; lojalitu k Britom si zachovali i počas japonskej okupácie Barmy počas 2. svetovej vojny, a to i za cenu krvavých konfliktov s Barmčanmi). R. 1886 sa ich územie stalo súčasťou Britskej Indie a 1937 Britskej Barmy. Vo februári 1947 predstavitelia Karenov odmietli podpísať dohodu o vytvorení nezávislého Barmského zväzu ako jednotného štátneho celku vlastnej Barmy a menšinových oblastí, v apríli 1947 založili Karenský národný zväz (angl. Karen National Union, KNU) a požiadali Britov o vytvorenie separátneho štátu v rámci Britského impéria. Ich požiadavka nebola Britmi ani Barmčanmi akceptovaná, preto Kareni následné vyhlásenie nezávislosti Barmy (1948, Barmský zväz, dnes Mjanmarsko) neuznali a začali prostredníctvom vojenskej zložky KNU – Karenskej národnooslobodzovacej armády (angl. Karen National Liberation Army, KNLA), ozbrojený boj s cieľom vytvoriť vlastný, nezávislý štát. R. 1952 proklamovali na nimi ovládanej časti územia Karenského štátu vznik nezávislého štátu Kawthoolei, v ktorom sa im aj napriek vojnovému stavu podarilo vybudovať ústrednú a miestnu správu a infraštruktúru, posilňovať národnú identitu, rozvíjať jazyk, tradície, kultúru Karenov ap. Kontrolovali takisto hranice s Thajskom, ktoré síce Kawthoolei nikdy neuznalo, ale jeho existenciu tolerovalo (Kareni mohli do Thajska vstupovať a voľne sa tam pohybovať). Po potlačení hnutia za demokraciu v Mjanmarsku koncom 80. rokov 20. stor. ušli do oblasti Kawthoolei tisíce barmských disidentov a 1990 tam vznikla aj paralelná mjanmarská vláda. V januári 1995 sa podarilo mjanmarským vojskám dobyť mesto Manerplaw, ktoré bolo hlavným sídlom vedenia KNU, a do začiatku 1997 aj ďalšie sídla KNU. V januári 2012 bola v Pa-ane po viacerých neúspešných pokusoch o zastavenie bojov podpísaná medzi KNU a ústrednou vládou dohoda o prímerí; → Mjanmarsko, Dejiny;

2. Červení Kareni → Kajahovia.

Zverejnené v marci 2017.

Kareni [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-01-28]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kareni