karelský jazyk

karelský jazyk, karelčina, karelsky karjalan kieli — ugrofínsky jazyk patriaci do baltskofínskej podskupiny fínskej skupiny uralskej jazykovej rodiny. Národný jazyk Karelskej republiky (Karelska; spolu s fínčinou a vepčinou), nemá status oficiálneho jazyka, funguje ako prostriedok ústnej komunikácie najmä u vidieckeho obyvateľstva. Všetci Kareli sú dvojjazyční a okrem materčiny ovládajú aj ruštinu. Ako prvým jazykom hovorí po karelsky v Rusku a v republikách bývalého ZSSR 47 %, po rusky 50 % a jazykmi iných národov 7 % Karelov.

Až do 90. rokov 20. stor. boli Kareli najväčšou národnostnou menšinou v Rusku, ktorá nemala vlastný spisovný jazyk, čo o. i. spôsobilo, že sa rýchlo asimilovali. Prvé pokusy o utvorenie karelského písma na báze latinky a cyriliky, ako aj jednotného spisovného jazyka sa uskutočnili 1931 a 1937. Pre veľké nárečové rozdiely, dvojjazyčnosť (fínčina, ruština) a chyby v národnostnej politike sa však skončili neúspešne, preto sa od 1940 v Karelsku používali ako vyučovací jazyk iba ruština a fínčina. R. 1987 sa uskutočnil ďalší pokus utvoriť karelské písmo: vznikla a bola kodifikovaná abeceda na báze latinky. Boli vypracované dva varianty, základom prvého bol vlastný, karelský (sev.) dialekt (v písanej podobe veľmi blízky fínčine), základom druhého livvikovský (juhozáp.) dialekt. Obidva varianty sa používali až do 2007, keď bola na báze latinky schválená pre všetky dialekty nová, jednotná abeceda karelského jazyka. V poslednom období sa sféra použitia karelského jazyka postupne rozširuje: vyučuje sa vo viacerých školách, vznikajú v ňom literárne diela, vydávajú sa noviny, vysielajú v ňom rozhlas a televízia.