karburátor

Popis ilustrácie

Schéma jednoduchého karburátora

1 – plaváková komora

2 – plavák s ihlovým ventilom

3 – hladina benzínu

4 – hrdlo

5 – rúrka rozprašovača

6 – tryska

7 – difúzor

8 – škrtiaca klapka

Text hesla

karburátor [fr.] — zariadenie zážihového spaľovacieho motora, v ktorom sa kvapalné palivo nasáva prúdiacim vzduchom a rozprašuje sa v prúde vzduchu nasávaného motorom, pričom sa vytvára palivová zmes potrebného zloženia (teoreticky obsahuje 1 hmotnostný diel benzínu a takmer 15 hmotnostných dielov vzduchu) a v potrebnom množstve; karburátor teda pracuje ako zmiešavač. V 90. rokoch 20. stor. sa v motoroch novej konštrukcie karburátory prestali používať, pretože ani pri veľmi zložitej konštrukcii nedokázali regulovať zloženie palivovej zmesi tak presne, aby výfukové plyny motora spĺňali prísne emisné normy. Ich funkcia bola najmä preto nahradená elektronickým vstrekovaním paliva pomocou vstrekovacieho systému.

Jednoduchý karburátor sa skladá z plavákovej komory, do ktorej sa palivo dopravuje z palivovej nádrže dopravným palivovým čerpadlom alebo samospádom a v ktorej ventil ovládaný plavákom udržiava hladinu paliva na rovnakej výške, a z hrdla (zmiešavacej komory), v ktorom sa vytvára palivová zmes a sú v ňom umiestnené rozprašovač s dýzou, difúzor a škrtiaca klapka. Vzduch sa nasáva cez hrdlo karburátora a prechádza difúzorom, pričom v zúženom priestore difúzora sa zvyšuje rýchlosť prúdenia vzduchu a klesá tlak. V mieste s najnižším tlakom ústi do difúzora rozprašovač s dýzou, ktorou sa nasáva palivo privádzané z plavákovej komory. Nasávanie paliva je umožnené podtlakom vytvoreným vzduchom, ktorý rýchlo prúdi okolo dýzy (→ Venturiho trubica) a v ktorom sa palivo súčasne rozprašuje. Za difúzorom v smere prúdenia vzduchu sa nachádza škrtiaci orgán (škrtiaca klapka, zriedkavejšie posúvač) regulujúci množstvo vytvorenej zmesi (podtlak v difúzore), a tým aj výkon motora. Z karburátora sa palivová zmes nasávacím potrubím nasáva do jednotlivých valcov motora. Podtlak v najužšom mieste hrdla karburátora je úmerný prietoku vzduchu. Takto sa stáva, že pri malom prietoku vzduchu sa nevysáva dostatok paliva a palivová zmes je príliš chudobná, pri veľkom prietoku vzduchu sa zas vysáva príliš veľa paliva a zmes sa príliš obohatí, teda správny chod motora by bol možný iba vo veľmi úzkej oblasti otáčok a zaťažení. Aby sa dosiahlo približne konštantné zloženie palivovej zmesi nezávisle na prevádzkovom stave motora, hlavná dávkovacia sústava karburátora má tzv. vyrovnávacie zariadenie, ktoré udržiava súčiniteľ prebytku vzduchu na približne stálej hodnote. Z karburátora sa palivová zmes nasávacím potrubím nasáva do jednotlivých valcov motora. Karburátory sú vybavené aj funkčnými sústavami na spustenie studeného motora (sýtič), na beh naprázdno (voľnobeh), na chod motora na nižších a stredných zaťaženiach (hlavná dávkovacia sústava), na zrýchlenie (akceleračná pumpička) a na plný výkon motora (obohacovací systém palivovej zmesi); na dosiahnutie plynulého chodu motora pri prechode z voľnobehu na prevádzkový režim slúži prechodová sústava.

Dvojité karburátory majú dve rovnobežné hrdlá (zmiešavacie komory), spoločnú plavákovú komoru a súčasné otváranie škrtiacich klapiek, dvojstupňové karburátory (registrové karburátory) dve rovnobežné hrdlá (zmiešavacie komory) a postupné otváranie škrtiacich klapiek (používajú sa vo štvor- a viacvalcových motoroch).

Podľa použitia sa karburátory delia na automobilové, motocyklové (väčšinou nie sú vybavené škrtiacou klapkou, ale posúvačom), letecké a karburátory na špeciálne účely, podľa smeru prúdenia vzduchu a podľa pripojenia na nasávacie potrubie motora na spádové (najpoužívanejšie, vzduch prúdi zhora nadol, os hrdla je vertikálna, na nasávacie potrubie sa montujú zhora), polospádové (os hrdla je naklonená, na nasávacie potrubie sa montujú zboku), horizontálne (smer prúdenia vzduchu a os hrdla sú horizontálne) a vertikálne karburátory (takmer sa nepoužívajú, vzduch prúdi zhora nadol, na nasávacie potrubie sa montujú zdola). Bezplavákové karburátory nemajú plavákovú komoru (stálu hladinu paliva), umožňujú prevádzku motora vo všetkých polohách (napr. pri motorových pílach, akrobatických lietadlách). Z hľadiska udržiavania optimálneho zloženia palivovej zmesi pri všetkých režimoch motora je najdokonalejší elektronický karburátor, ktorý je riadený elektronickými prvkami podobne ako elektronická vstrekovacia sústava. Elektronický karburátor umožňuje presnejšie ovládať dodávku paliva najmä v prechodových režimoch motora (spúšťanie, ohrev, akcelerácia, zastavenie) a pri behu naprázdno, preto má zjednodušenú hlavnú dávkovaciu sústavu, nie je vybavený sýtičom, prídavným okruhom pri behu naprázdno, obohacovacím systémom palivovej zmesi pri plnom zaťažení, ani akceleračnou pumpičkou.

Zverejnené v marci 2017.

Karburátor [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2024-02-24]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/karburator