karavela

karavela [port. > fr.] — zvyčajne trojsťažňová plachetnica, ktorá sa vyvinula v 12. (resp. v 13.) stor. z malých portugalských rybárskych lodí. Jej charakteristickými znakmi boli pevnosť, štíhlosť a rýchlosť; dĺžka najviac 25 m, nosnosť 50 – 100 t. Raná karavela latina mala dva alebo tri sťažne vybavené latinskými plachtami, najvyšší bol predný (čelný) sťažeň, výška ďalších postupne klesala. Karavela redonda mala latinskú plachtu len na poslednom, bezlanovom sťažni, na hlavnom (strednom) a prednom sťažni boli priečne rahnové plachty, ktoré umožňovali jej lepšiu ovládateľnosť pri silných vetroch. S nárastom veľkosti karavely bol doplnený aj štvrtý (tzv. bonaventurový) sťažeň. Karavela redonda už mala najvyšší stredný sťažeň (podobne ako karaka) a na korme hranatý kastel, ktorý vzadu mierne presahoval obrys trupu; na čele sa neskôr objavila trojuholníková nadstavba (nižšia ako kormová). V začiatočných štádiách vývoja sa karavely a karaky rozlišovali podľa výšky kastelov. Neskôr vzájomne preberali stavebné prvky, ako aj znaky iných lodí (napr. obchodných alebo vojnových lodí koga a hulk z baltskej a severomorskej oblasti), takže sa ich posledné typy ťažšie navzájom rozlišovali. Karavely (tak ako aj karaky) sa osvedčili v období veľkých geografických objavov a koloniálnej expanzie Španielska a Portugalska v 15. a na začiatku 16. stor.