karaiti

Text hesla

karaiti [hebr.] — príslušníci tzv. karaitského judaizmu, náboženského smeru (niekedy označovaného ako sekta), ktorý odmieta rabínsky judaizmus a za jediný normatívny zdroj svojho učenia pokladá Tanach (hebr. Bibliu), t. j. tzv. písanú Tóru (hebr. karaim = čítajúci, odtiaľ názov). Karaiti ústnu tradíciu (→ ústna Tóra) síce principiálne neodmietajú, nepokladajú ju však za autoritatívnu. Odmietaním talmudsko-rabínskej tradície sa usilovali preniesť učenie Tóry zhrnuté v Mišne a neskôr v Gemare (→ Talmud) priamo do života bez sprostredkovania učením rabínov.

Hnutie karaitov založil v polovici 8. stor. v Babylonii (dnešný Irak) Anan ben David (preto sa do 9. stor. jeho stúpenci nazývali ananiti), ktorý základy vierouky zhrnul v diele Kniha nariadení (Sefer ha-micvot, 770). Najväčší rozmach hnutie dosiahlo v 10. – 11. stor., keď sa rozšírilo na celý Blízky východ a cez severnú Afriku až do Španielska, v 12. stor. na Krymský polostrov a odtiaľ neskôr na územie dnešnej Litvy, Ukrajiny a Poľska (→ Karaimovia). V súčasnosti žijú menšie skupiny karaitov v Rusku, na Ukrajine, v Litve, Poľsku, Izraeli, Turecku, Egypte, na Blízkom východe, v Severnej i v Južnej Amerike, západnej Európe a v Austrálii.

Zverejnené v marci 2017.

Karaiti [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2024-04-24 ]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/karaiti