karaimský jazyk

karaimský jazyk, karaimčina, aj karaímsky jazyk, karaímčina, karajský jazyk, karajčina, karaimsky qaray tili, karaj tili — turkický jazyk patriaci do severozáp. (kypčackej) skupiny altajskej jazykovej rodiny. Jeden z viacerých regionálnych alebo menšinových jazykov Ukrajiny a Poľska. Tradične sa delí na 2 skupiny: vých. s krymským dialektom a záp. s trakaiským a halyčským (halyčsko-luckým) dialektom. Z morfologického i z lexikologického hľadiska nie sú medzi nimi veľké rozdiely, základná slovná zásoba je turkická. Rozdiely sa týkajú najmä prevzatých slov z jazykov susedných národov (litovčiny, poľštiny, ukrajinčiny, ruštiny, krymskej tatárčiny), ako aj z hebrejčiny a jidiš. V súčasnosti sa karaimčina používa ako hovorový jazyk v rodinnom kruhu (ovláda ho už len asi 100 až 500 ľudí), komunikujú ním zväčša starší ľudia, prevažne ženy. Väčšina Karaimov je dvoj- a viacjazyčná, ich bilingvizmus a multilingvizmus závisí od miesta pobytu, ako aj od veku. Karaimský jazyk sa pôvodne zapisoval hebrejským písmom, v súčasnosti sa používa cyrilika (Ukrajina) a latinka (Litva, Poľsko).