Karagandská panva

Text hesla

Karagandská panva, Karagandská uhoľná panva, kazašsky Qaraghandy kömir bassejni, rus. Karagandinskij ugoľnyj bassejn — čiernouhoľná panva v str. časti Kazachstanu v Karagandskej oblasti v oblasti Kazašskej plošiny sev. od Balchašského jazera; rozloha asi 3-tis. km2. Celkové zásoby čierneho uhlia (do hĺbky 1 200 m) sa odhadujú na 34,4 mld. ton. Karagandská panva patrí medzi morské (paralické) panvy. Je budovaná sedimentárnymi horninami prvohôr (devón, karbón). Jej centrálnu časť tvorí karagandská synklinála v tvare trojuholníka pretiahnutého v smere juhozápad – severovýchod, v ktorej sa ťaží čierne uhlie karbónskeho veku. Sled vrstviev sa začína vápencami a slieňovcami devónu, nad ktorými je niekoľko sto metrov hrubý komplex morských vápencov, slieňovcov, ílovcov, pieskovcov a prachovcov s uhoľnými slojmi spodného karbónu (turnén). Dobývateľné sloje čierneho uhlia, ktorých je 20, sa objavujú aj v ílovitých a slienitých horninách z rozhrania turnénu a visénu. Z nich sa ťaží iba jeden sloj s hrúbkou 4,5 m, ktorý má menší podiel technologicky neodstrániteľných popolovín. Sloje čierneho uhlia sú aj v ďalšom morskom súvrství, ktoré prechádza do jazerných, riečnych a deltových sedimentov visénu. Vrstvy namúru sú bez slojov čierneho uhlia. Ďalšie súvrstvie jazerného pôvodu s prevahou ílovcov a prachovcov je z namúru podobne ako nadložné deltové a proluviálne cykly, ktoré obsahujú uhoľné sloje (spolu 13, s celkovou hrúbkou 19,7 m) a horľavé bituminózne ílovce. Jazerné a proluviálne sedimenty vestfálu sú bez slojov čierneho uhlia. Hnedé uhlie jurského veku (druhohory) sa v Karagandskej panve vyskytuje iba sporadicky v zanedbateľnom a neťažiteľnom množstve. Hlavné centrá ťažby: Saran, Karaganda, Abaj, Šachtinsk.

Text hesla

Karagandská panva, Karagandská uhoľná panva, kazašsky Qaraghandy kömir bassejni, rus. Karagandinskij ugoľnyj bassejn — čiernouhoľná panva v str. časti Kazachstanu v Karagandskej oblasti v oblasti Kazašskej plošiny sev. od Balchašského jazera; rozloha asi 3-tis. km2. Celkové zásoby čierneho uhlia (do hĺbky 1 200 m) sa odhadujú na 34,4 mld. ton. Karagandská panva patrí medzi morské (paralické) panvy. Je budovaná sedimentárnymi horninami prvohôr (devón, karbón). Jej centrálnu časť tvorí karagandská synklinála v tvare trojuholníka pretiahnutého v smere juhozápad – severovýchod, v ktorej sa ťaží čierne uhlie karbónskeho veku. Sled vrstviev sa začína vápencami a slieňovcami devónu, nad ktorými je niekoľko sto metrov hrubý komplex morských vápencov, slieňovcov, ílovcov, pieskovcov a prachovcov s uhoľnými slojmi spodného karbónu (turnén). Dobývateľné sloje čierneho uhlia, ktorých je 20, sa objavujú aj v ílovitých a slienitých horninách z rozhrania turnénu a visénu. Z nich sa ťaží iba jeden sloj s hrúbkou 4,5 m, ktorý má menší podiel technologicky neodstrániteľných popolovín. Sloje čierneho uhlia sú aj v ďalšom morskom súvrství, ktoré prechádza do jazerných, riečnych a deltových sedimentov visénu. Vrstvy namúru sú bez slojov čierneho uhlia. Ďalšie súvrstvie jazerného pôvodu s prevahou ílovcov a prachovcov je z namúru podobne ako nadložné deltové a proluviálne cykly, ktoré obsahujú uhoľné sloje (spolu 13, s celkovou hrúbkou 19,7 m) a horľavé bituminózne ílovce. Jazerné a proluviálne sedimenty vestfálu sú bez slojov čierneho uhlia. Hnedé uhlie jurského veku (druhohory) sa v Karagandskej panve vyskytuje iba sporadicky v zanedbateľnom a neťažiteľnom množstve. Hlavné centrá ťažby: Saran, Karaganda, Abaj, Šachtinsk.

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Karagandská panva [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-12-08]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/karagandska-panva