karačajsko-balkarský jazyk

karačajsko-balkarský jazyk, karačajsko-balkarčina, karačajsky a balkarsky qaračaj-malqar til — jazyk severozáp. (kypčackej) skupiny turkickej vetvy altajskej jazykovej rodiny. Má dva dialekty, karačajský a balkarský, ktoré sa v súčasnosti považujú i za dva samostatné jazyky, a to aj napriek tomu, že sú fakticky totožné, spisovný jazyk je len jeden. Ako prvým jazykom ním hovorí asi 97 % Karačajov a 94 % Balkarov (väčšina Karačajov a Balkarov je dvojjazyčná, okrem materčiny ovládajú ako druhý jazyk ruštinu). Popri ruštine, čerkeštine, abazštine a nogajčine je úradným jazykom v Karačajsko-Čerkesku (tam nazývaný karačajský jazyk, qaračaj til) a popri ruštine a kabardčine v Kabardsko-Balkarsku (tam nazývaný balkarský jazyk, malqar til). V obidvoch republikách prebieha v karačajsko-balkarskom jazyku výučba, vychádzajú v ňom noviny, časopisy a krásna literatúra, vysielajú v ňom rozhlas i televízia. Karačajsko-balkarský jazyk má tristoročnú písomnú tradíciu, prvá pamiatka zaznamenaná arabským písmom pochádza z 1715. Týmto písmom (1920 doplneným o písmená označujúce samohlásky) sa karačajsko-balkarský jazyk zapisoval do 1924, 1924 – 36 sa používala latinka, od 1936 sa zapisuje cyrilikou. Najbližšie príbuzným jazykom karačajsko-balkarského jazyka je kumycký jazyk.