Karačaji

Karačaji, vlastným menom Qaračajlyla — turkický národ tvoriaci základ obyvateľstva Karačajsko-Čerkeska (194-tis.; 2010). Karačaji žijú i v Kabardsko-Balkarsku a Stavropolskom kraji Ruskej federácie (spolu 218-tis.; 2010), mimo Ruskej federácie aj v Kazachstane, Kirgizsku, Uzbekistane a na Ukrajine. Blízki príbuzní Balkarov. Na ich etnogenéze sa okrem pôvodného, kaukazského obyvateľstva usadeného v oblasti už v bronzovej dobe podieľali Alani, Protobulhari a Kypčakovia (podľa vlastnej tradície Karačaji pochádzajú z Krymského polostrova). Ako národnosť sa sformovali v priebehu 13. – 14. stor. Začiatkom 19. stor. bolo ich územie pripojené k Rusku (→ Karačajsko-Čerkesko, Dejiny).

Asi 62 % Karačajov žije vo vidieckych oblastiach v komunitách rozdelených na klany a rodiny. Hlavným sídlom Karačajov je Karačajevsk (karačajsky Qaračaj šaxar). Ich oficiálnym náboženstvom je (asi od 1780) sunnitský islam (do náboženských obradov však miešajú i mnohé pôvodné, pohanské prvky). V minulosti sa zaoberali najmä pastierstvom, v súčasnosti chovajú kone, ovce (merino a karačajské ovce) a kozy, vo vhodných oblastiach sa zaoberajú aj poľnohospodárstvom, pestujú zemiaky, kukuricu, pšenicu a ovos. Z tradičných remesiel vynikajú v spracovaní kože, v rezbárstve, vo výrobe plstených klobúkov, plášťov a kobercov, pletených vlnených produktov a zlatých výšiviek. Hovoria karačajsko-balkarským jazykom.