kapitulná sieň

kapitulná sieň — hlavná zhromažďovacia miestnosť stredovekej náboženskej komunity, napr. mníchov v kláštore, kanonikov v sídle kapituly, výnimočne aj laikov. V kláštoroch tvorí súčasť konventu, pričom sa nachádza v blízkosti kostola na východnej strane ambitu rajského dvora (v cisterciánskych kláštoroch), zväčša neďaleko sakristie, knižnice alebo archívu, výnimočne je vybudovaná ako samostatná stavba. Ako miestnosť určená predovšetkým na spoločné čítanie náboženských textov alebo na spoločné porady mníchov bola len v zriedkavých prípadoch prístupná laikom. Napr. v kapitulných sieňach benediktínskych kláštorov sa denne nahlas čítali kapitoly (lat. capitulum, odtiaľ názov) z Reguly sv. Benedikta z Nursie, pričom v ich strede sa obvykle nachádzal pulpit. Niektoré kapitulné siene najmä v kláštoroch žobravých rádov slúžili aj ako kaplnky (nachádzal sa tam jeden alebo viacero oltárov). Kapitulné siene sa budovali v západnej Európe od 9. – 10., najmä však od 11. stor. v období stredoveku, renesancie a baroka, v niektorých moderných kláštoroch sa výnimočne budujú aj v súčasnosti.

Z architektonického hľadiska bola kapitulná sieň obyčajne najhonosnejšie stvárnenou časťou konventu. Mávala rozličnú formu, rozmery i výzdobu v závislosti od významu a bohatstva komunity, ktorá ju využívala. V období stredoveku mohla byť klenutá, najčastejšie dvojloďová, pričom klenba bola podopretá jedným alebo viacerými stĺpmi. Okrem pozdĺžnej sa uplatňovala aj centrálna dispozícia (najmä v Anglicku od 12. stor.). Niekedy bola na jej východnej strane umiestnená apsida alebo k nej priliehala malá kaplnka. Podlaha interiéru bola často zapustená pod úrovňou podláh iných miestností. Vzorom stredovekej kapitulnej siene bola sieň v kláštore v Cluny vo Francúzsku vybudovaná v 20. – 30. rokoch 11. stor. (obdĺžniková dvojloďová dispozícia, popri stenách lavice pre mníchov, arkádami otvorená do ambitu rajského dvora), ktorá sa však nezachovala. Kapitulná sieň bývala bohato zdobená ornamentálnymi i figurálnymi freskami, často so zložitým ikonografickým programom (jeho centrom bol Kristus najčastejšie zobrazovaný ako ukrižovaný a umiestnený na stene oproti hlavnému vstupu), k mobiliáru patrili bohato vyrezávané stally a predmety, ktoré v nej boli umiestnené dočasne (napr. pri slávnostiach). V období stredoveku i v renesancii boli v kapitulnej sieni (podobne ako v chóre kostola) pochovávané významné osobnosti (napr. opáti kláštora).