kapitán
kapitán [lat.] —
1. hist. a) v období španielskej a portugalskej kolonizácie správca (guvernér) a zároveň hlavný vojenský veliteľ určitého územia (kapitanátu), v oblasti kolonizovaných Španielmi sa nazýval generálny kapitán;
b) lat. capitaneus — v Uhorsku v 15. – 17. stor. hlavný vojenský veliteľ určitého územia, hradu alebo mesta. Funkcia kapitána bola prvýkrát uplatnená 1445, keď pre maloletosť nového kráľa Ladislava V. Pohrobka zvolil uhorský snem na zabezpečenie obrany krajiny pred Turkami, ako aj jej vnútorného poriadku siedmich kapitánov, ktorých voľba zodpovedala rozloženiu mocenských síl v krajine: za tzv. národnú (huňadyovskú) stranu bol zvolený J. Huňady, Juraj Rozgoni (z Rozhanoviec; → Rozgoniovci), Mikuláš Ujlaki (→ Ujlakiovci) a M. Orság, za dvorskú (prohabsburskú, Ladislavovu) stranu J. Jiskra z Brandýsa, Pongrác II. (→ Pongrácovci) a Imrich Bubek (→ Bubekovci). Po zvolení J. Huňadyho za gubernátora (správcu) Uhorského kráľovstva (1446), uhorský snem koncom marca 1447 zrušil právomoci a poverenia všetkých siedmich kapitánov. Neskôr prešla starostlivosť o bezpečnosť krajiny na krajinského kapitána, ktorý mohol v mene kráľa na žiadosť žúp a obyvateľstva zakročiť proti páchateľom trestných činov. R. 1453 bol do tohto úradu vymenovaný J. Huňady, po jeho smrti (1456) Ulrich Celjský (→ Celjskovci) a po ňom L. Huňady. S cieľom potlačiť bratrícke hnutie vytvoril Matej I. Korvín po svojom nástupe na trón (1458) funkciu kapitána Horného Uhorska (capitaneus partium superiorium). V tejto funkcii pôsobili napr. J. Jiskra z Brandýsa, Sebastián Rozgoni (z Rozhanoviec), Štefan Zápoľský (→ Zápoľskovci) a Blažej Maďar (*?, †1492). Po potlačení bratríckeho hnutia pôsobili stoliční kapitáni, ktorí boli vymenúvaní stoličným županom a zabezpečovali obranu stolice (napr. po 1500 spišský kapitán Štefan Mariáši z Markušoviec).
Funkcia kapitána bola opäť vytvorená v súvislosti s tureckou expanziou (po bitke pri Moháči, 1526), keď obranu Kráľovského Uhorska zabezpečovali posádky jednotlivých hradov a miest. Veliteľ hradnej posádky, hradný kapitán (capitaneus castri), mal na starosti obranu a ochranu hradu, udržiavanie opevnenia a opravu hradieb. Úlohou hlavného vojenského veliteľa mesta, mestský kapitán (capitaneus civitatis), bolo zabezpečenie obrany mesta a vnútorného poriadku v ňom, ako aj budovanie a údržba opevnenia, hradieb a brán. Jeho veleniu podliehali ich strážcovia, v prípade ohrozenia sa do obrany mesta pod jeho velením zapojili všetci obyvatelia. Mestskými kapitánmi sa stávali predovšetkým členovia mestského patriciátu. Ak sa priamo v meste nachádzal hrad (napr. Kežmarok), mohli byť funkcie hradného a mestského kapitána spojené do jednej osoby (capitaneus castri et civitatis). Kapitán banských miest (supremus capitaneus in partibus montanis) zabezpečoval pravdepodobne od 30. rokov 16. stor. obranu stredoslovenských banských miest; túto funkciu vykonávali zväčša zvolenskí župani. Po rozdelení Kráľovského Uhorska (1564) na šesť hlavných kapitanátov bola vytvorená funkcia hlavného kapitána, pričom funkcia preddunajského hlavného kapitána splynula s funkciou kapitána banských miest (→ kapitanát);
2. v súčasnosti: a) v niektorých krajinách najvyšší stupeň nižšej dôstojníckej hodnosti (medzi nadporučíkom a majorom), napr. v SR v Ozbrojených silách SR, v Policajnom zbore, v Slovenskej informačnej službe, v Národnom bezpečnostnom úrade a v Zbore väzenskej a justičnej stráže. Kapitán spravidla velí menším vojenským jednotkám (čata, rota, prápor); b) vo vojenskom námorníctve a letectve vyššia dôstojnícka hodnosť, veliteľ vojenského lietadla alebo vojenskej lode; hodnosť námorného kapitána zodpovedá hodnosti plukovníka, fregatného kapitána hodnosti podplukovníka a korvetného kapitána hodnosti majora; c) v civilnej lodnej a leteckej doprave funkcia veliteľa lode alebo lietadla; vznikla prenesením významu vojenskej hodnosti; d) vedúci hráč športového (futbalového, hokejového, volejbalového a i.) družstva; e) kapitán regent (tal. Capitano Reggente) — titul hlavy štátu v San Maríne; od 1243 sú na polročné funkčné obdobie volení dvaja kapitáni;
3. prenesene vedúca osobnosť.