kapilárny tlak

kapilárny tlak — rozdiel medzi tlakom pôsobiacim na kvapalinu pod jej zakriveným povrchom v kapiláre a tlakom pod rovným voľným povrchom kvapaliny; v obidvoch prípadoch ide o tlak vyvolaný len vzájomným pôsobením molekúl (→ kapilarita). Ak má malá časť povrchu kvapaliny s povrchovým napätím \(\sigma\) hlavné polomery krivosti \(r_1\) a \(r_2\), podľa Laplaceovho zákona sa kapilárny tlak vyjadruje vzťahom \(p_k=\sigma \left(\frac1{r_1}+\frac1{r_2}\right)\). Kapilárny tlak sa sčítava s tlakom, ktorý by pôsobil na tú istú kvapalinu s rovinným povrchom a v kapiláre sa prejavuje silou, ktorá pôsobí na kvapalinu zvislo nahor alebo zvislo nadol. Ak je v kapiláre nezmáčajúca kvapalina, nastáva kapilárna depresia a na hladine kvapaliny sa vytvorí vypuklý (konvexný) meniskus (vtedy kapilárny tlak stláča kvapalinu nadol). Ak je v kapiláre zmáčajúca kvapalina, nastáva kapilárna elevácia a vytvorí sa dutý (konkávny) meniskus (vtedy kapilárny tlak dvíha kvapalinu nahor). Z Laplaceovho zákona vyplýva, že pri guľovom povrchu menisku (\(r_1 = r_2 = r\)) sa kapilárny tlak vyjadruje vzťahom \(p_k=\frac{2\sigma }r\) a pri rovinnom povrchu menisku (\(r\to\infty\)) vymizne.