Kantova hypotéza

Kantova hypotéza — hypotéza vzniku planetárnej sústavy z prvotnej prachovo-plynovej hmloviny. I. Kant v nej 1755 podrobne rozpracoval pôvodnú myšlienku hmlovinovej hypotézy navrhnutú 1734 švédskym vedcom a filozofom E. Swedenborgom. Podľa Kantovej hypotézy v pomaly rotujúcej prahmlovine bola látka v malých čiastočkách menších než 0,001 mm dokonale rovnomerne rozptýlená v priestore. Pôsobením príťažlivých a odpudivých síl sa čiastočky začali zoskupovať, čím vznikali hustejšie a redšie oblasti hmoty. Zhusťovaním I. Kant vysvetlil zrýchlenie rotácie a vzrastajúcu teplotu systému, čoho dôsledkom bolo vytvorenie Slnka a planét. Kantovu hypotézu rozvinul a matematicky rozpracoval P. S. Laplace (→ Laplaceova hypotéza).