Kamerlingh Onnes, Heike

Text hesla

Kamerlingh Onnes [-ling ones], Heike, 21. 9. 1853 Groningen – 21. 2. 1926 Leiden — holandský fyzik. Počas štúdia na univerzite v Groningene (1870 – 76) absolvoval 1871 – 73 študijný pobyt na univerzite v Heidelbergu u G. R. Kirchhoffa a R. W. Bunsena. R. 1878 – 82 pôsobil na Technickej univerzite v Delfte, 1882 – 1923 profesor na univerzite v Leidene.

Zaoberal sa výskumom vlastností látky pri nízkych teplotách. R. 1894 založil na univerzite v Leidene kryogénne laboratórium (dnes nazvané podľa neho). R. 1892 – 94 skonštruoval vysokovýkonný kaskádový skvapalňovač a postupne v ňom skvapalnil kyslík, dusík a vzduch, 1906 aj vodík. Vyvinul metódu na skvapalnenie hélia (na chladenie použil kvapalný vodík, ďalšie ochladenie dosiahol využitím Joulovho-Thomsonovho javu), po získaní kvapalného hélia (1908) odmeral jeho teplotu a iné parametre, napr. jeho kritický bod a viskozitu (1911). Ako prvý dosiahol veľmi nízke hodnoty teploty (až 0,9 K, t. j. -273,06 °C). R. 1911 objavil supravodivosť ortuti, neskôr olova, tália a iných prvkov pri teplotách blízkych absolútnej nule. Skúmal vlastnosti supravodivých materiálov pri nízkych teplotách a 1913 zistil, že účinkom silných magnetických polí supravodivosť zaniká. Navrhol, aby sa supravodivé vinutie využilo na budenie veľmi silného magnetického poľa. Jeho objavy otvorili novú oblasť fyziky spojenú s existenciou makroskopických kvantových javov, ktorá sa ďalej intenzívne rozvíjala a prispela k novým fundamentálnym objavom s mimoriadnym významom z hľadiska technickej praxe (napr. supratekuté fázy hélia, Josephsonove javy, vysokoteplotná supravodivosť). Nobelova cena za fyziku (1913) za výskum vlastností látok pri nízkych teplotách, ktoré okrem iného viedli k výrobe kvapalného hélia. Je podľa neho nazvaný kráter na Mesiaci (Kamerlingh Onnes).

Popis ilustrácie

Heike Kamerlingh Onnes

Text hesla

Kamerlingh Onnes [-ling ones], Heike, 21. 9. 1853 Groningen – 21. 2. 1926 Leiden — holandský fyzik. Počas štúdia na univerzite v Groningene (1870 – 76) absolvoval 1871 – 73 študijný pobyt na univerzite v Heidelbergu u G. R. Kirchhoffa a R. W. Bunsena. R. 1878 – 82 pôsobil na Technickej univerzite v Delfte, 1882 – 1923 profesor na univerzite v Leidene.

Zaoberal sa výskumom vlastností látky pri nízkych teplotách. R. 1894 založil na univerzite v Leidene kryogénne laboratórium (dnes nazvané podľa neho). R. 1892 – 94 skonštruoval vysokovýkonný kaskádový skvapalňovač a postupne v ňom skvapalnil kyslík, dusík a vzduch, 1906 aj vodík. Vyvinul metódu na skvapalnenie hélia (na chladenie použil kvapalný vodík, ďalšie ochladenie dosiahol využitím Joulovho-Thomsonovho javu), po získaní kvapalného hélia (1908) odmeral jeho teplotu a iné parametre, napr. jeho kritický bod a viskozitu (1911). Ako prvý dosiahol veľmi nízke hodnoty teploty (až 0,9 K, t. j. -273,06 °C). R. 1911 objavil supravodivosť ortuti, neskôr olova, tália a iných prvkov pri teplotách blízkych absolútnej nule. Skúmal vlastnosti supravodivých materiálov pri nízkych teplotách a 1913 zistil, že účinkom silných magnetických polí supravodivosť zaniká. Navrhol, aby sa supravodivé vinutie využilo na budenie veľmi silného magnetického poľa. Jeho objavy otvorili novú oblasť fyziky spojenú s existenciou makroskopických kvantových javov, ktorá sa ďalej intenzívne rozvíjala a prispela k novým fundamentálnym objavom s mimoriadnym významom z hľadiska technickej praxe (napr. supratekuté fázy hélia, Josephsonove javy, vysokoteplotná supravodivosť). Nobelova cena za fyziku (1913) za výskum vlastností látok pri nízkych teplotách, ktoré okrem iného viedli k výrobe kvapalného hélia. Je podľa neho nazvaný kráter na Mesiaci (Kamerlingh Onnes).

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Kamerlingh Onnes, Heike [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-07-24]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kamerlingh-onnes-heike