kamerálne účtovníctvo

kamerálne účtovníctvo, kameralistika — účtovná sústava zavedená v štátnych úradoch a organizáciách v krajinách habsburskej monarchie; jej vznik súvisí so vznikom a uplatňovaním kameralistiky. Zásady kamerálneho účtovníctva 1762 zverejnil hlavný účtovník viedenskej Dvorskej účtovnej komory (Hofrechenkammer) Johann Mathias Puechberg (*1708, †1788), následne bolo zavedené v rakúskej štátnej správe, neskôr sa uplatňovalo vo verejnej a v štátnej správe v Uhorsku a Čechách; na Slovensku sa v rozpočtových organizáciách používalo až do 1954. Slúžilo na evidenciu finančného hospodárenia v hospodárskych organizáciách, ktoré mali plniť stanovený rozpočet príjmov a výdavkov, pričom sa vychádzalo z princípu vyrovnaného hospodárenia.

V súčasnosti sa niektoré prvky využívajú v jednoduchom i v podvojnom účtovníctve, najmä v akruálnom účtovníctve verejnej správy, ktorej základom je evidencia príjmov a výdavkov v tzv. rubrikách (položkách, kapitolách) v knihe rubrík. Skutočné a očakávané príjmy sa zaznamenávajú na jednej a skutočné a očakávané výdavky na druhej strane. Nároky na príjmy a výdavky sa nazývajú predpisy, skutočné príjmy a výdavky sú platby, pričom každá rubrika má predpis a platbu. Rubriky sa rozdeľujú na príjmové a výdavkové obsahujúce príjmové a výdavkové predpisy a príjmové a výdavkové platby. Hlavným cieľom kamerálneho účtovníctva je evidencia a zisťovanie rozdielu medzi očakávanými a skutočnými príjmami a výdavkami peňazí, čím sa kontroluje plnenie rozpočtu.