kameralistika

Text hesla

kameralistika [gr. > lat.] —

1. kameralizmus — v širšom význame súhrn praktických a teoretických poznatkov o hospodárení vo všetkých oblastiach štátnej správy a o jej riadení, ktoré sa uplatňovali v rímsko-nemeckej ríši a v habsburskej monarchii v období absolutizmu (17. – 18. stor.); nemecký a rakúsky smer merkantilizmu. Vznik kameralistiky bol reakciou na rozvrátené pomery v stredoeurópskom regióne po skončení tridsaťročnej vojny (1648). Hlavným cieľom bolo zvýšiť príjmy do štátnej pokladnice (v habsburskej monarchii spravovanej dvorskou komorou; odtiaľ názov), preto sa predstavitelia kameralistiky zameriavali najmä na rozpracovanie finančných a daňových opatrení (významná bola zásada, podľa ktorej sa bohatstvo panovníka stotožňovalo s bohatstvom všetkých obyvateľov monarchie).

Pôvodné praktické zásady, podľa ktorých sa mala riadiť administratíva, financie a celé hospodárenie štátu s cieľom oživiť poľnohospodárstvo a rast populácie, sa v priebehu 18. stor. rozvinuli na náuku zahŕňajúcu učenie o štáte, finančné vedy a účtovníctvo (kamerálne účtovníctvo), štatistiku, geografiu, agronómiu ap., označovanú ako kamerálne vedy. R. 1727 boli pri univerzite v Halle a vo Frankfurte nad Odrou zriadené prvé katedry kamerálnych vied, ktorých úlohou bolo vzdelávať štátnych úradníkov realizujúcich v praxi štátnu hospodársku politiku (vyučovalo sa aj baníctvo, lesníctvo, poľnohospodárstvo, mincovníctvo ap.). V hospodárskej politike kládli kameralisti dôraz na podporu obchodu a manufaktúr, v zahraničnom obchode na vývoz pred dovozom, v prípade pasívneho obchodu sa pasívne saldo vyrovnávalo vývozom domácich tovarov a nie vývozom zlata alebo striebra (základom hospodárskej politiky bolo hromadenie drahých kovov, najmä zlata a striebra). Tovar sa mal vyrábať z vlastných domácich surovín, nepovoľoval sa dovoz takého tovaru, ktorý bolo možné vyrobiť doma, a to aj za cenu, že domáce tovary budú menej kvalitné alebo drahšie.

Kamerálne vedy rozvíjané od konca 18. stor. predstavujú vývojovo vyššiu fázu kameralistiky, sú súčasťou vývoja ekonomických teórií a zahŕňajú aj náuku o správe štátu (politické vedy, v tom čase nazývané Polizeiwissenschaften). K najvýznamnejším kameralistom patrili J. J. Becher, P. W. von Hörnigk, Veit Ludwig von Seckendorff (*1626, †1692), W. von Schröder a Josef Ignác Buček (*1741, †1821);

2. v užšom význame čiastková disciplína kamerálnych vied, kamerálne účtovníctvo.

Zverejnené v marci 2017.

Kameralistika [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2024-05-23 ]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kameralistika