Kamenný Most

Kamenný Most, Kőhídgyarmat — obec v okrese Nové Zámky v Nitrianskom kraji na pravom brehu Hrona v juhových. časti Podunajskej pahorkatiny, 114 m n. m.; 1 047 obyvateľov, 14,1 % slovenskej, 82,9 % maďarskej národnosti (2015). V záp. časti chotára pahorkatinný reliéf na neogénnych usadeninách a andezitových tufoch a tufitoch prekrytých sprašou, vo vých. časti rovinný reliéf na nivných uloženinách Hrona. Prevažne odlesnené územie, v zachovaných porastoch prevládajú dub a agát. V katastri obce sa nachádza prírodná rezervácia Čistiny (vyhlásená 2001, rozloha 17,8 ha) zriadená na ochranu zvyškov halofytnej vegetácie. Obec písomne doložená 1254 ako Gormod, 1282 Gormoth, 1290 Gyrmoth, 1329 Gyarmath, Gyarmat, 1332 Annat, Armati, 1773, 1786, 1808 Kőhid-Gyarmath, 1863 Kőhidgyarmath, 1873 – 1920 Kőhidgyarmat, 1927 – 38 Kamenné Ďarmoty, Kőhid-Gyarmat, 1938 – 45 Kőhidgyarmat, 1945 – 48 Kamenné Ďarmoty, Kőhid-Gyarmat, 1948 Kamenný Most. Pred 1282 patrila Wydovým synom, neskôr Zovardovcom, časť obce Ostrihomskému arcibiskupstvu. V 30. rokoch 14. stor. je tam písomne doložená existencia fary. V 14. stor. patrila Bastéhiovcom, potom až do 19. stor. Ostrihomskej kapitule. V 16. a 17. stor. obec trpela počas tureckých nájazdov, v 17. stor. bola vyľudnená, neskôr znova osídlená, 1720 vyhorela. R. 1938 – 45 bola pripojená k Maďarsku. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. V katastri obce existovala v 14. – 17. stor. obec Malá Tata (doložená 1380 ako Kisthata), ktorá patrila Ostrihomskej kapitule. Archeologické sídliskové nálezy z neolitu a eneolitu (lengyelská a badenská kultúra), časť pohrebiska zo staršej bronzovej doby (severopanónska kultúra), sídlisko a depot bronzových predmetov z neskorej bronzovej doby, laténske sídlisko a pohrebisko, sídlisko z rímskej doby a raného stredoveku (9. – 10. stor.). Barokový rímskokatolícky Kostol sv. Maurícia (1746, obnovený v 2. pol. 20. stor.).