kamenná doba

kamenná doba — obdobie praveku predstavujúce najstarší a najdlhší úsek ľudských dejín. Začalo sa obdobím, keď človek začal opracúvať kameň, ktorý bol hlavnou civilizačnou surovinou počas celej kamennej doby, a skončilo sa okolo 2000 pred n. l. Kamenná doba sa rozdeľuje na staršiu (→ paleolit), strednú (→ mezolit), mladšiu (→ neolit) a neskorú (→ eneolit). Z hľadiska geologického vývoja Zeme sa paleolit a mezolit zaraďujú do staršej časti štvrtohôr, pleistocénu (ľadové a medziľadové doby), neolit a eneolit do mladšej časti štvrtohôr, holocénu (trvajúceho dodnes). Najbežnejším druhom opracúvaného kameňa v kamennej dobe bol pazúrik, ktorý bol vhodný na výrobu štiepaných nástrojov (pästné kliny, škrabadlá, hroty šípov a oštepov a podobne), používal sa aj rohovec, prípadne menej kvalitný kvarcit, vzácnejšie obsidián, rádiolarit a podobne. V mladšej kamennej dobe sa už vyrábali aj efektívnejšie brúsené a vŕtané kamenné nástroje (sekery, dláta), na ktorých zhotovovanie slúžili ako surovinový zdroj predovšetkým bázické metamorfované horniny (napr. amfibolity, zelené bridlice a serpentinity). Okrem kameňa sa na výrobu nástrojov využívalo drevo, kosť a parožie a v neskorej kamennej dobe aj kovy (najmä meď).