Kamenín
Kamenín, Kéménd — obec v okrese Nové Zámky v Nitrianskom kraji na pravom brehu Hrona v juhovýchodnej časti Podunajskej pahorkatiny, 126 m n. m.; 1 479 obyvateľov, 18,1 % slovenskej, 70,1 % maďarskej národnosti (2021). Územie je budované riečnymi uloženinami pokrytými v západnej časti sprašou, má rovinný až pahorkatinný reliéf, je prevažne odlesnené, miestami sú zvyšky dubových a agátových lesov. V katastri sa nachádzajú NPR Kamenínske slanisko a prírodná rezervácia Čistiny (vyhlásená 2001, rozloha 17,8 ha) zriadené na ochranu zvyškov halofytnej vegetácie.
Obec je písomne doložená v roku 1183 ako Camend, v rokoch 1273, 1295 Quemen, Kemend, v roku 1312 Quemen, Kemend, Kemund, v rokoch 1314, 1332 – 37 Quemen, Kemend, v roku 1571 Kemend, v rokoch 1773, 1786 Keménd, v roku 1808 Kéménd, Kamendín, v rokoch 1863 – 1913 Kéménd, 1920 – 38 Kamendín, Kéménd, 1938 – 45 Kéménd, 1945 – 48 Kamendín, Kéménd, v roku 1948 Kamenín.
Časť obce pôvodne patrila Ostrihomskej kapitule a časť Huntovcom-Poznanovcom, ktorá v 13. stor. prešla do majetku kláštora premonštrátov v Bíni. V 30. rokoch 14. stor. je tam doložená existencia fary. V roku 1563 vlastnila celú obec Ostrihomská kapitula. V roku 1570 bola poplatná Turkom. V období 1938 – 45 bola pripojená k Maďarsku. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a vinohradníctvom.
Archeologické nálezy: sídlisko badenskej kultúry, stopy osídlenia z bronzovej (hatvanská a maďarovská kultúra) a halštatskej doby i z obdobia sťahovania národov, birituálne pohrebisko z laténskej doby, v lokalite Várhegy zaniknutý stredoveký zemný hrádok (motte) z 12. – 13. stor.
Stavebné pamiatky: rímskokatolícky Kostol nanebovstúpenia Pána (pôvodne barokový z 2. tretiny 18. stor., prestavaný v 20. stor.), fara (1713, neskôr prestavovaná), prícestná socha sv. Vendelína (1. pol. 20. stor.), kamenný kríž na cintoríne (1681).