Kamenica nad Hronom
Poloha
Mapa obce
Kamenica nad Hronom, Garamkövesd — obec v okrese Nové Zámky v Nitrianskom kraji na ľavom brehu Hrona neďaleko jeho ústia do Dunaja na pomedzí Ipeľskej pahorkatiny a pohoria Burda na hranici s Maďarskom, 118 m n. m.; 1 269 obyvateľov, 20,1 % slovenskej, 69,6 % maďarskej národnosti (2021); miestne časti: Kamenica nad Hronom, Kováčov. Na riečnych usadeninách vznikla niva, ktorá sa na sopečných pyroklastikách andezitov strmo zdvíha do pohoria. Územie je len čiastočne odlesnené, v porastoch prevláda dub, hrab, buk a agát. V katastri obce sa nachádza NPR Burdov.
Obec je písomne doložená v rokoch 1320, 1347 ako Kuesd, v roku 1402 Kuuesd, 1405 Keuesd, 1406 Keuesd, Kwesd, 1416 Kewesd, 1420 Kwesd, 1451 Kewsd, Keuesd, 1571 Kówesd, 1773 Kövesd, 1786 Köweschd, 1808 Kövesd, Kewežd, v rokoch 1863 – 73 Kővesd, v roku 1882 Garamkövesd, 1888 Kővesd, v rokoch 1892 – 1913 Garamkövesd, v roku 1920 Hronská Kamenica, Kevežd nad Hronom, v rokoch 1927 – 38 Kamenica nad Hronom, Garam-Kövesd, 1938 – 45 Garamkövesd, 1945 – 48 Kamenica nad Hronom, Garam-Kövesd, v roku 1948 Kamenica nad Hronom.
Obec patrila Ostrihomskej kapitule. Koncom 14. stor. je tam doložená fara. V rokoch 1570 a 1664 bola obec poplatná Turkom. V polovici 19. stor. pri výstavbe železničnej trate tam bol postavený drevený, neskôr železný železničný most a v rokoch 1907 – 08 cestný most cez Hron, ktorý bol v tom čase najväčším oblúkovým mostom v Uhorsku. Počas 2. svetovej vojny bola v rokoch 1938 – 45 súčasťou Maďarska, 1944 – 45 pri oslobodzovaní miestom bojov, jej veľká časť a most cez Hron boli zničené (1946 – 61 postavený dočasný drevený, 1961 železný most). V roku 1965 postihla obec povodeň. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. V obci sa nachádza kameňolom, kde sa ťažil andezit. V miestnej časti Kováčov, ležiacej pod andezitovými bralami, sú rekreačné stredisko a ústav sociálnej starostlivosti.
Archeologické nálezy: sídliskové nálezy z neolitu a eneolitu z viacerých polôh, výšinné sídlisko zo staršej bronzovej doby, birituálne pohrebisko zo strednej bronzovej doby (karpatská mohylová kultúra), sídlisko z mladšej rímskej doby a z raného stredoveku.
Stavebné pamiatky: barokový rímskokatolícky Kostol sv. Michala (1734, postavený na mieste staršieho, doloženého v 16. stor., upravený v 20. stor.; zachovaný barokový interiér z 2. polovice 18. stor.; klasicistická veža, 1840 – 42), barokový kamenný kríž (1771), socha sv. Jána Nepomuckého (1880).