kameň mudrcov

kameň mudrcov, lapis philosophorum — hypotetická látka s predpokladanou schopnosťou zmeniť obyčajný kov na ušľachtilý (najčastejšie na zlato), ktorej získanie bolo jedným z cieľov skúmania alchymistov (→ alchýmia). Alchymisti verili, že hmotná substancia, báza či jadro (tzv. kvintesencia) kameňa mudrcov má schopnosť transmutácie (premeny) a pripisovali mu aj univerzálnu liečivú silu (často označovaný ako elixír života alebo mladosti, panacea). Spoznanie jeho prípravy bolo považované za prejav Božej milosti, preto záznamy o ňom boli šifrované a uchovávané v tajnosti. Viera v existenciu zázračného prášku, ktorý zmení kov na zlato, bola prítomná už v ptolemaiovskom období v starovekom Egypte, grécki alchymisti ho nazývali xérion (prášok), arabskí alchymisti al-iksír a tento názov bol neskôr latinizovaný na elixír. Kameň mudrcov býva niekedy stotožňovaný s grálom. Paralelu medzi úsilím vyrobiť zlato a duchovným rastom alchymistu sformuloval Zosimos z Panapoly (3./4. stor.), pričom veril, že na získanie zlata je potrebná magická ingrediencia. Stredoveký anonymný alchymistický autor Pseudo-Geber v spise Summa perfectionis magisterii (pravdepodobne z konca 13. stor.) rozlišoval prvú, najnižšiu formu kameňa mudrcov spôsobujúcu len prechodnú premenu, druhú formu meniacu len vlastnosti východiskového kovu (hustota, farba, tvárnosť) a tretiu, najvyššiu formu, ktorá dokonalým spôsobom dáva kovu novú kvalitu, a tak spôsobuje jeho trvalú premenu na zlato. Niektorí stredovekí autori vychádzali z aristotelovskej predstavy, že všetky predmety sa skladajú z prvotnej pralátky (lat. materia prima) a z formy, ktorá je pre jednotlivé substancie špecifická. Podľa alchymistickej interpretácie tejto predstavy má kameň mudrcov schopnosť meniť formu, napr. formu olova na formu zlata. V stredovekých spisoch sa často objavuje aj myšlienka vyslobodenia a vykúpenia kovov z ich nedokonalého surového stavu pomocou pôsobenia kameňa mudrcov, ktorá viedla k paralele s Kristom Vykupiteľom. Základným alchymistickým dielom je kniha Mutus Liber (2. polovica 17. stor.) so symbolickým návodom na zhotovenie kameňa mudrcov pozostávajúcim z 15 ilustrácií bez textu, ktorá bola vydaná vo Francúzsku a je pripisovaná Isaacovi Baulotovi (*1619, †169?).