kambrium

Text hesla

kambrium — najstarší systém (perióda) prvohôr (paleozoika). Kambrium sa začalo asi pred 570 mil. rokmi a trvalo 70 mil. rokov. Člení sa na tri oddelenia (epochy) – spodné (olenelové, nazvané podľa trilobita rodu Olenellus), str. (paradoxidové, podľa trilobita rodu Paradoxides) a vrchné (olenové, podľa trilobita rodu Olenus), a niekoľko stupňov (vekov). Vyznačovalo sa náhlym rozvojom fauny, prevládali trilobity (stratigraficky najvýznamnejšia skupina kambrických živočíchov; asi 600 rodov a viac než 3 000 druhov), ramenonožce a archeocyáty (najmä v spodnom kambriu mali značný horninotvorný význam pri tvorbe vápencov). V kambriu nastal aj rozvoj mäkkýšov, ktoré už boli zastúpené všetkými základnými triedami. V kambrických sedimentoch boli nájdené aj ostnatokožce, dierkavce, konodonty a prvé stavovce podobné rybám. Flóru reprezentujú predovšetkým sinice, ktoré spolu s archeocyátmi vytvárali morské útesy. Podľa asociácií trilobitov sa v kambriu vyčleňuje niekoľko biogeografických provincií: atlantická (patrí do nej aj Európa), pacifická, sibírska a juhoázijsko-austrálska. Z hľadiska geologického vývoja bolo kambrium pokojným obdobím. Sopečná činnosť takmer neexistovala a okrem malých výnimiek sa ani v zemskej kôre neprejavili výrazné tektonické pohyby. Rozsiahle oblasti boli zaplavené morom, z oceánskych bazénov vyčnievali ako súostrovia len najvyššie časti starých zvrásnených pohorí. Najrozsiahlejšou pevninou kambria bola Gondwana. Kambrium ako samostatný geologický útvar definoval 1835 anglický geológ A. Sedgwick, ktorý ho nazval podľa latinského pomenovania sev. Walesu Cambria.

Zverejnené v marci 2017.

Kambrium [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-01-29]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kambrium