kambium

kambium [lat.] — sekundárne meristematické (delivé) pletivo nahosemenných a dvojklíčnolistových rastlín zabezpečujúce druhotné hrubnutie (drevnatenie) rastlín. Kambium tvoria dva typy buniek: vretenovité iniciály, z ktorých vznikajú elementy dreva a lyka, a izodiametrické iniciály, ktoré produkujú bunky stržňových lúčov. Kambiálne bunky sa nachádzajú buď medzi drevom a lykom cievnych zväzkov (zväzkové kambium), alebo medzi stržňovými lúčmi (medzizväzkové kambium); na priečnom reze stonky (kmeňa) vytvárajú súvislý uzavretý takzvaný kambiálny kruh. Delením buniek zväzkového kambia sa smerom dovnútra stonky vytvárajú elementy druhotného dreva a smerom von elementy druhotného lyka, delením buniek medzizväzkového kambia sa vytvárajú stržňové lúče alebo sa zakladajú nové cievne zväzky.

Pri viacročných rastlinách (napr. pri drevinách) prejavuje kambium činnosť počas ich celého života, pri jednoročných nedrevnatejúcich rastlinách sa často nevytvára vôbec alebo je aktívne len krátky čas. Na aktivitu kambia vplývajú sezónne zmeny (počas roka sa mení tvar a veľkosť novovzniknutých buniek), ktoré sú veľmi výrazné v miernom klimatickom pásme, kde sa striedajú obdobie zimného pokoja a obdobie rastu, napr. od polovice júna do polovice augusta sa tvorí až 75 % celkového ročného prírastku; prírastky dreva v jednotlivých rokoch možno pozorovať na priečnom reze stonky ako úzke medzikružie, pričom každé medzikružie predstavuje jedno vegetačné obdobie; → letokruh.