Kamaldulský slovník

Kamaldulský slovník — rukopisný latinsko-slovenský slovník z 1763 s krátkym náčrtom gramatiky a pravopisu tzv. kamaldulskej slovenčiny, ktorá predstavuje variant kultúrnej západoslovenčiny (kultúrnej západnej slovenčiny), významná slovenská literárna pamiatka.

Zostavili ho v 2. pol. 18. stor. kamalduli (odtiaľ zaužívaný názov) v Červenom kláštore (dnes v katastri obce Červený Kláštor) pod názvom Syllabus dictionarij latino-slavonicus...; v odbornej literatúre sa používa aj názov Lechnický slovník (podľa obce Lechnica, do ktorej chotára kláštor v tom čase patril, preto nazývaný aj Lechnický kláštor), ktorý zaviedol maďarský slavista Ferenc Gregor (*1926, †2014), ako aj názov Hadbavného slovník alebo tzv. Hadbavného slovník (podľa Š. R. Hadbavného, ktorému je pripisované jeho autorstvo). V novšej odbornej literatúre sa označuje ako Kamaldulský slovník, čím sa nespochybňuje Hadbavného autorstvo, resp. spoluautorstvo, zároveň sa však nevylučuje spolupráca ďalších spoluautorov, pravdepodobne viacerých členov kamaldulskej rehole.

Kamaldulský slovník vznikol pod vplyvom troch slovníkov vydaných koncom 17. a v 18. stor. (vo viacerých vydaniach), a to poľsko-latinsko-gréckeho slovníka (Thesaurus Polono-Latino-Graecus, 1643) Grzegorza Knapského (Gregorius Cnapius, aj Knapiusz; *1564, †1639), nemecko-latinsko-českého slovníka (Dictionarium von dreyen Sprachen Teutsch, Lateinisch und Böhmisch, 1700) Gašpara Zachariáša Vusína (Caspar Zacharias Wussin; *1664, †1747) a latinsko-maďarského slovníka (Dictionarium Latino-Hungaricum, 1708) Ferenca Páriza-Pápaia (*1649, †1716).

Má 942 strán a tvoria ho dve obsahovo samostatné časti: vlastný slovník (strany 1 – 937), ktorý má vysokú lexikografickú hodnotu, čo sa prejavuje v bohatej polysémii, synonymii, exemplifikácii i vo frazeológii, ako aj vo vhodnom výbere ekvivalentov k latinským východiskovým heslám ap., a stručné pravopisné a gramatické pravidlá aplikované v slovníku, známe ako Stručný návod... (Brevis methodus...; strany 938 – 942), ktorý obsahovo možno rozčleniť na niekoľko tematických okruhov, napr. na časť o písaní predložiek s a z, o vokalizácii predložiek k a v, o stretnutí dvoch samohlások (čiže o dvojhláskach), o prídavkovej častici naj- (predpone superlatívu), o častici nech, o zvratných zámenách sa, se ap.

Jazyk Kamaldulského slovníka možno charakterizovať ako variant kultúrnej západoslovenčiny (západná slovenčina), okrem nárečových západoslovenských prvkov (kušček – kúštik, mosí – musí, rínek, trúnek) obsahuje aj nárečové prvky zo záhorských nárečí (nominatív plurálu maskulína rozkaze; lokál singuláru maskulína nosi; strewo namiesto črevo). Kamaldulský slovník síce nepredstavuje kodifikáciu v pravom zmysle slova, má však už niektoré jej znaky, čím sa zaraďuje k najvýznamnejším prejavom normovania kultúrnej západnej slovenčiny. Kamaldulský slovník je zaznamenaný v katalógu likvidovaných červenokláštorských kníh z 1782 a v súčasnosti je uložený v Univerzitnej knižnici (Egyetemi könyvtár) v Budapešti.