Kamaldulská Biblia

Text hesla

Kamaldulská Biblia — prvý úplný slovenský preklad Biblie, jedna z najvýznamnejších slovenských literárnych pamiatok. Dvojzväzkový, v koži viazaný, kaligrafickým písmom zapísaný rukopisný kódex zahŕňa Starý (Swaté Biblia Slowénské aneb Pjsma Swatého Částka I) a Nový (Swaté Biblia Slowénské aneb Pjsma Swatého Částka II) zákon. Je prepisom pôvodného prekladu (konceptu), pravdepodobne ide o text pripravený na vydanie tlačou.

Podľa historických údajov sa prepisovanie z konceptu začalo 6. mája 1756, pričom najskôr sa prepisoval Nový zákon a od 10. mája 1759 Starý zákon, preklad bol dokončený pravdepodobne na jar 1760 (podľa iných zdrojov 1759). Podľa výskumov sa na ňom podieľali kamalduli (odtiaľ názov rukopisu) pôsobiaci okolo 1745 – 69 na teologickej škole (tzv. professoriu) v Červenom kláštore v dnešnej obci Červený Kláštor (v tom čase v chotári obce Lechnica, preto aj názov Lechnický kláštor); za autora prekladu bol často považovaný Š. R. Hadbavný, čo však doterajšie výskumy nepotvrdili. Preklad do tzv. kamaldulskej slovenčiny (variantu kultúrnej západoslovenčiny) vznikol na základe latinského textu Vulgaty, hebrejských a gréckych originálov, ako aj českých (Kralická Biblia, Svätováclavská biblia) i poľských prekladov (Biblia Leopolitu, 1561; Biblia Jakuba Wujka, 1599). Kamaldulská Biblia mala slúžiť aj ako lekcionár, krížikom sa v nej označuje ohraničenie lekcie a na konci je rozpis čítaní na cirkevný rok. Preklad Kamaldulskej Biblie dosahuje vysokú odbornú (teologickú) i jazykovú úroveň a je porovnateľný s inými súdobými prekladmi. Jazykový základ kultúrnej západoslovenčiny (kultúrnej západnej slovenčiny) sa najvýraznejšie prejavuje v hláskosloví a gramatike, vo veľkej miere aj v slovnej zásobe. Spôsob prekladania charakterizuje úsilie vyhýbať sa doslovným prekladom typických latinských tvarov a konštrukcií a nahrádzať ich tvarmi a konštrukciami bežne používanými v slovenskej slovnej zásobe. Rukopis neobsahuje obrázky, iluminované iniciály ani iné grafické ozdoby textu, na okrajoch jednotlivých strán textu sa nachádza množstvo vysvetľujúcich poznámok v latinskom jazyku. Jediný exemplár Kamaldulskej Biblie sa zachoval na fare v Cíferi (objavený 1946), od 1998 je uložený v Arcibiskupskom úrade v Trnave.

Faksimilové vydanie Kamaldulskej Biblie vo dvoch zväzkoch, ktoré pripravili pracovníci Slavistického kabinetu SAV v Bratislave (dnes Slavistický ústav J. Stanislava SAV) pod hlavnou redakciou J. Doruľu, vyšlo 2002 v Mníchove (v edícii Biblia Slavica) zásluhou nemeckého slavistu Hansa Rotheho (*1928, †2010) v precíznom bibliofilskom vydaní s úvodným slovom kardinála J. Chryzostoma Korca, komentárová časť je uverejnená v nemčine. V rokoch 2008 – 12 boli na Katedre histórie a biblických vied Teologického inštitútu Katolíckej univerzity v Ružomberku v Spišskej Kapitule realizované výskumné projekty pod názvami Historicko-exegetický výskum Kamaldulského prekladu Biblie a Digitalizácia Kamaldulského prekladu Biblie, ich výsledkom sú tri vedecké zborníky, fotografická dokumentácia a digitálna prezentácia prekladu.

Výber z textov Kamaldulskej Biblie zhudobnil V. Godár vo vokálno-inštrumentálnej skladbe Magnificat pre ženský hlas, zbor, sláčikový orchester a harfu (2003), ktorú neskôr zaradil do cyklického diela Mater (2005).

Popis ilustrácie

Kamaldulská Biblia, stránka z faksimilového vydania, 2002

Popis ilustrácie

Kamaldulská Biblia, stránka z faksimilového vydania, 2002

Text hesla

Kamaldulská Biblia — prvý úplný slovenský preklad Biblie, jedna z najvýznamnejších slovenských literárnych pamiatok. Dvojzväzkový, v koži viazaný, kaligrafickým písmom zapísaný rukopisný kódex zahŕňa Starý (Swaté Biblia Slowénské aneb Pjsma Swatého Částka I) a Nový (Swaté Biblia Slowénské aneb Pjsma Swatého Částka II) zákon. Je prepisom pôvodného prekladu (konceptu), pravdepodobne ide o text pripravený na vydanie tlačou.

Podľa historických údajov sa prepisovanie z konceptu začalo 6. mája 1756, pričom najskôr sa prepisoval Nový zákon a od 10. mája 1759 Starý zákon, preklad bol dokončený pravdepodobne na jar 1760 (podľa iných zdrojov 1759). Podľa výskumov sa na ňom podieľali kamalduli (odtiaľ názov rukopisu) pôsobiaci okolo 1745 – 69 na teologickej škole (tzv. professoriu) v Červenom kláštore v dnešnej obci Červený Kláštor (v tom čase v chotári obce Lechnica, preto aj názov Lechnický kláštor); za autora prekladu bol často považovaný Š. R. Hadbavný, čo však doterajšie výskumy nepotvrdili. Preklad do tzv. kamaldulskej slovenčiny (variantu kultúrnej západoslovenčiny) vznikol na základe latinského textu Vulgaty, hebrejských a gréckych originálov, ako aj českých (Kralická Biblia, Svätováclavská biblia) i poľských prekladov (Biblia Leopolitu, 1561; Biblia Jakuba Wujka, 1599). Kamaldulská Biblia mala slúžiť aj ako lekcionár, krížikom sa v nej označuje ohraničenie lekcie a na konci je rozpis čítaní na cirkevný rok. Preklad Kamaldulskej Biblie dosahuje vysokú odbornú (teologickú) i jazykovú úroveň a je porovnateľný s inými súdobými prekladmi. Jazykový základ kultúrnej západoslovenčiny (kultúrnej západnej slovenčiny) sa najvýraznejšie prejavuje v hláskosloví a gramatike, vo veľkej miere aj v slovnej zásobe. Spôsob prekladania charakterizuje úsilie vyhýbať sa doslovným prekladom typických latinských tvarov a konštrukcií a nahrádzať ich tvarmi a konštrukciami bežne používanými v slovenskej slovnej zásobe. Rukopis neobsahuje obrázky, iluminované iniciály ani iné grafické ozdoby textu, na okrajoch jednotlivých strán textu sa nachádza množstvo vysvetľujúcich poznámok v latinskom jazyku. Jediný exemplár Kamaldulskej Biblie sa zachoval na fare v Cíferi (objavený 1946), od 1998 je uložený v Arcibiskupskom úrade v Trnave.

Faksimilové vydanie Kamaldulskej Biblie vo dvoch zväzkoch, ktoré pripravili pracovníci Slavistického kabinetu SAV v Bratislave (dnes Slavistický ústav J. Stanislava SAV) pod hlavnou redakciou J. Doruľu, vyšlo 2002 v Mníchove (v edícii Biblia Slavica) zásluhou nemeckého slavistu Hansa Rotheho (*1928, †2010) v precíznom bibliofilskom vydaní s úvodným slovom kardinála J. Chryzostoma Korca, komentárová časť je uverejnená v nemčine. V rokoch 2008 – 12 boli na Katedre histórie a biblických vied Teologického inštitútu Katolíckej univerzity v Ružomberku v Spišskej Kapitule realizované výskumné projekty pod názvami Historicko-exegetický výskum Kamaldulského prekladu Biblie a Digitalizácia Kamaldulského prekladu Biblie, ich výsledkom sú tri vedecké zborníky, fotografická dokumentácia a digitálna prezentácia prekladu.

Výber z textov Kamaldulskej Biblie zhudobnil V. Godár vo vokálno-inštrumentálnej skladbe Magnificat pre ženský hlas, zbor, sláčikový orchester a harfu (2003), ktorú neskôr zaradil do cyklického diela Mater (2005).

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Kamaldulská Biblia [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-12-05]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kamaldulska-biblia