Kalná nad Hronom

Popis ilustrácie

Poloha

Popis ilustrácie

Mapa obce

Text hesla

Kalná nad Hronom, Kálna — obec v okrese Levice v Nitrianskom kraji na pravom brehu Hrona v severovýchodnej časti Podunajskej pahorkatiny, 160 m n. m.; 2 073 obyvateľov, 75,8 % slovenskej, 10,2 % maďarskej národnosti (2021); miestne časti: Kalná, Kalnica, Mochovce. Územie je budované neogénnymi usadenými horninami miestami prekrytými sprašou a sprašovou hlinou, má pahorkatinný reliéf, je prevažne odlesnené, len pozdĺž Hrona sa zachovali zvyšky lužného a na styku so Štiavnickými vrchmi dubového lesa.

Obec vznikla v roku 1960 ako Kálna nad Hronom (súčasný názov od 1979) zlúčením obcí Kalná a Kalnica, v roku 1990 k nej bol pričlenený aj chotár zaniknutej obce Mochovce. V katastri dnešnej obce Kalná nad Hronom existovali v stredoveku osady Haró (písomne doložená 1232 ako Hurov), Barbata (doložená 1269 ako Barbata) a Pynar (doložený 1309 ako Pynar).

Obec Kalná (doložená 1209 ako Kalon, 1283 Kalnay, 1286, 1290, 1299, 1306, 1322, 1324 Kalna, 1332 Colua, Calya, 1480 Nagkalna, 1549 Naghkalna, 1559 Kalna, 1576 Nagy Kálna, 1663, 1664 Nagy Kána, 1742 Nagy Kálna, 1773, 1786 Nagy-Kalna, Welka Kalnicza, 1808 Nagy-Kálna, Kalnica, 1863 – 1913 Nagykálna, 1920 Veľká Kálnica, 1927 – 38 Kálna, Nagy-Kálna, 1938 – 45 Nagykálna, 1945 – 48 Kálna, Nagy-Kálna, 1948 – 60 Kálna, 1978, 1979 Kalná) pôvodne patrila opátstvu v Hronskom Beňadiku a časť miestnym zemanom Kálnaiovcom, od 15. stor. iba Kálnaiovcom. V roku 1332 je tam písomne doložená existencia fary, pred rokom 1570 tam bola zriadená kalvínska farnosť. V rokoch 1613 a 1630 bola obec vypálená a vyplienená Turkami (1613 vyhorel aj kostol), v roku 1663 poplatná Turkom, v rokoch 1663 – 64 znova vypálená. V roku 1655 je tam doložená kalvínska škola. V roku 1726 získali obec Huňadyovci, ktorí ešte v tom istom roku vyhnali kalvínskeho kňaza aj učiteľa. V rokoch 1735 a 1740 ju postihli požiare. V období 1774 – 77 tam bol postavený drevený most cez rieku Hron, v roku 1870 tam Schoellerovci postavili liehovar, neskôr závod na opravu strojov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a od 18. stor. chovom oviec. V 19. stor. bol v obci postavený murovaný most, v rokoch 1913 – 14 železničný most cez rieku Hron. V období 1938 – 45 bola pripojená k Maďarsku. V roku 1947 sa tam usadila časť obyvateľov presídlených z Maďarska (najmä z Nyíregyházy).

Obec Kalnica (doložená 1360 ako Kyskalna, 1397 Kalnycza, 1664 Kis Kána, 1773 Kis-Kalna, Mala Kalnicza, 1786 Kisch-Kalna, Malá Kalnicza, 1808 Kis-Kálna, Kalnica, 1863 – 1913 Kiskálna, 1920 Malá Kálnica, 1927 – 38 Kálnica, Kis-Kálna, 1938 – 45 Kiskálna, 1945 – 48 Kálnica, Kis-Kálna, 1948 – 60 Kálnica, 1978, 1979 Kalnica) sa vyvinula v chotári obce Kalná, časť patrila opátstvu v Hronskom Beňadiku, časť Kálnaiovcom, v roku 1565 opátska časť Ostrihomskej kapitule, od 2. polovice 17. stor. zemanom z Pialu, od roku 1825 Majténovcom, v 2. polovici 19. stor. tam mal majetky barón Július Pittel. Koncom 16. a v 1. polovici 17. stor. bola viackrát vyplienená Turkami a spustnutá, pred rokom 1664 dosídlená. V roku 1663 bola poplatná Turkom. V roku 1789 tam bola povolená stavba kalvínskej modlitebne. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. V období 1938 – 45 bola obec pripojená k Maďarsku.

Obec Mochovce (doložená 1295 ako Muhy, 1321 Mohy, 1325 Arkusmahy, Arkusmohy, 1388 Mohy, 1576, 1663 Mohi, 1773 Mohi, Mochowcze, 1786 Mohi, Mohowce, 1808 Mohi, Mochowce, 1863 – 1913 Mohi, 1920 – 38 Mochovce, Mohi, 1938 – 45 Mohi, 1945 – 48 Mochovce, Mohi, 1948 – 90 Mochovce) pôvodne patrila Matúšovi Čákovi Trenčianskemu a zemanom Kálnaiovcom, od roku 1388 panstvu Levice. V roku 1655 tam vznikla kalvínska farnosť. V roku 1663 bola poplatná Turkom. Začiatkom 18. stor. tam mali majetok Vašovci. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom zvierat a vinohradníctvom. V období 1938 – 45 bola obec pripojená k Maďarsku, kam bolo v roku 1948 z Mochoviec presídlených 34 rodín. Po začiatku výstavby (1982) jadrovej elektrárne Mochovce bola obec postupne vysťahovaná a zanikla, zachoval sa len kostol.

Archeologické nálezy: stopy osídlenia z eneolitu (badenská kultúra), bronzovej (karpatská mohylová kultúra, lužická kultúra), laténskej a rímskej doby i zo stredoveku.

Stavebné pamiatky: v časti Kalná rímskokatolícky Kostol sv. Petra a Pavla (pôvodne barokový z 1733, na mieste pôvodného kostola doloženého v 14. stor., ktorý 1613 vyhorel, prestavaný 1866, obnovený v 20. stor.), fara (pôvodne baroková kúria z polovice 18. stor.), reformovaný kostol (1888, 1944 vyhorel, od 2001 obnovovaný), Dom bojovej slávy (pamätný dom bojov na Hrone počas 2. svetovej vojny s pamätnou tabuľou, 20. stor.), v časti Kalnica klasicistický reformovaný kostol (1799 – 1806), v časti Mochovce neoklasicistický reformovaný kostol (1870 – 72, obnovený 1891, 1954; 1980 zariadenie prenesené do okolitých reformovaných kostolov, od 2001 obnovovaný).

Zverejnené v marci 2017. Aktualizované 23. februára 2023.

Kalná nad Hronom [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2024-04-21 ]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kalna-nad-hronom