Kalmyci

Text hesla

Kalmyci, vlastným menom Xaľmgud, slovenský prepis Chaľmgud — západomongolský národ tvoriaci základ obyvateľstva Kalmycka (162-tis., 2010). Kalmyci žijú aj v Astrachánskej, Rostovskej a Volgogradskej oblasti Ruskej federácie, ako aj v Moskve; spolu 183-tis. (2010). Mimo Ruskej federácie žijú i v Mongolsku, Číne, Kirgizsku, USA, Kazachstane, Uzbekistane a na Ukrajine.

Ich etnogenéza je spätá so západomongolským kmeňovým zväzom Ojratov (najmä s kmeňmi Chošúdov, Torgúdov, Dörvödov a Öölödov), ktorý pri hľadaní pastvín migroval až k severozápadnému pobrežiu Kaspického mora k dolnému toku rieky Volga. Na súčasnom území sa Kalmyci usadili na prelome 16. a 17. stor. po vytlačení Nogajov a v oblasti medzi riekami Don a Ural a Kaspickým morom vytvorili 1664 Kalmycký chanát, ktorý ako polosuverénny štát existoval až do 1771, keď sa stal súčasťou Ruska (→ Kalmycko, Dejiny).

Tradičným náboženstvom Kalmykov je tibetský buddhizmus (škola Gelugpa) silno ovplyvnený šamanizmom, časť vyznáva i pravoslávie a islam. Zaoberajú sa najmä kočovným a polokočovným pastierstvom (kone, ovce, kozy, ťavy) a poľnohospodárstvom (pestovanie pšenice, ovsa, raže, tabaku, ľanu, viniča), v pobrežných oblastiach i rybolovom. Z tradičných remesiel vynikajú spracovanie kovov (razenie a gravírovanie kovových častí sediel, úzd, puzdier a rukovätí nožov, fajok, pažieb pušiek, náramkov), vytláčanie vzoru na kože, rezbárstvo (nábytok, architektonické detaily domov) a vyšívanie (viacfarebné švy na ženskom odeve).

Kalmyci majú bohatý folklór (napr. epos Džangar, piesne, rozprávky, príslovia) i literatúru (→ kalmycká literatúra). Hovoria kalmyckým jazykom (kalmyčtina, xal’mg keln, chaľmg keln; v Kalmycku popri ruštine úradný jazyk; väčšina Kalmykov je dvojjazyčná, okrem materčiny ovládajú i ruštinu) patriacim do západomongolskej skupiny mongolskej vetvy altajskej jazykovej rodiny. Zapisuje sa cyrilikou (do 1925 používali kalmycké písmo nazývané aj ojratsko-kalmycké písmo, tod üzg alebo todo bičig – takzvané jasné písmo, ktoré 1648 na základe mongolského písma vytvoril láma Džaja-pandita Namchajdžamc, *1599, †1662).

Zverejnené v marci 2017.

Kalmyci [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2024-03-01]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kalmyci