Kalixt III.

Kalixt III., vlastným menom Alfonso Borgia, Alonso de Borja, 31. 12. 1378 Canals (pri Valencii) – 6. 8. 1458 Rím — pápež (1455 – 58). Pochádzal z talianskeho šľachtického rodu Borgiovcov. Vyštudoval a neskôr prednášal kánonické právo na univerzite v Léride. R. 1408 ho protipápež Benedikt XIII. vymenoval za súdneho vikára (oficiála) léridskej diecézy a neskôr za svojho poradcu. R. 1429 sa stal biskupom vo Valencii. Bol úspešným diplomatom v službách aragónskych kráľov, zvlášť 1434 – 39 počas bazilejského koncilu. Podarilo sa mu zmieriť pápeža Eugena IV. a aragónskeho kráľa Alfonza V. Veľkodušného (→ Alfonz I.), začo bol vymenovaný za kardinála (1444). Za pápeža bol zvolený v pokročilom veku. Hlavným cieľom jeho pontifikátu bolo zastaviť inváziu Turkov do Európy a vyhlásiť proti nim križiacku výpravu, jeho iniciatívu však európske veľmoci nepodporili; hoci spojená pápežsko-aragónska flotila zvíťazila v bitke s tureckým loďstvom pri ostrove Lesbos (pri Mytiléné, 1457), ďalšiemu postupu Turkov to nezabránilo. Vcelku pozitívny obraz Kalixtovho pontifikátu narúša uplatňovanie nepotizmu (o. i. do kardinálskeho stavu povýšil svojho synovca Rodriga de Borja, neskoršieho pápeža Alexandra VI.). R. 1457 zaviedol z vďaky za víťazstvo kresťanských vojsk nad Turkami v bitke pri Belehrade (1456) sviatok Premenenia Pána (6. augusta).