Kalinovo

Kalinovo — obec v okrese Poltár v Banskobystrickom kraji v severnej časti Lučenskej kotliny v doline Ipľa, 200 m n. m.; 2 226 obyvateľov (2021); miestne časti: Hrabovo, Kalinovo, Petrovec. Územie budované neogénnymi štrkmi a ílmi má rovinný reliéf, územie prechádzajúce smerom do Slovenského rudohoria je budované kryštalickými bridlicami a má vrchovinný reliéf. Oblasť je čiastočne odlesnená, na severozápade je teplomilný listnatý les. V katastri obce sa vyskytujú minerálne pramene a prírodná rezervácia Hrabovo (vyhlásená 1997, rozloha 15,5 ha) s výskytom vlhkomilných lúčnych spoločenstiev s chráneným a ohrozeným druhom flóry korunovkou strakatou (Fritillaria meleagris).

Obec je písomne doložená v roku 1246 ako Eghruh, 1279 Calnou, 1339 Kalna, Kalnaw, Kolnou, Kolnow, 1342 Kalna, 1348 Calno, 1441 Kalno, v rokoch 1773, 1786 Kalno, Kalinowo, v roku 1808 Kálnó, Kalinow, v rokoch 1863 – 1913 Kálnó, v roku 1920 Kalinovo.

Patrila Etreovcom. V období 1554 – 93 bola súčasťou tureckého Sečianskeho sandžaku. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom, debnárstvom a hrnčiarstvom.

V roku 1960 bola ku Kalinovu pričlenená obec Hrabovo (doložená 1246, 1271, 1299, 1302, 1435, 1451 ako Garab, 1332 – 34 Garaab, 1786 Garab, 1808 Garáb, Hr(a)bowé, 1863 – 1913 Kálnógaráb, 1920 – 60 Hrabovo), v ktorej bola v 30. rokoch 14. stor. písomne doložená fara. Pôvodne patrila fiľakovskému panstvu. V 15. – 16. stor. ju tvorili obce Dolné a Horné (alebo Pusté) Hrabovo. V období 1554 – 94 bolo Horné Hrabovo obsadené Turkami, potom pustlo až do 2. polovice 17. stor., keď bolo obnovené ako osada. V Dolnom Hrabove sa nachádzali minerálne pramene.

Ku Kalinovu patria aj samoty Dolný Petrovec a Horný Petrovec. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom a chovom dobytka.

Archeologické nálezy: mladopaleolitické úštepové nástroje, severovýchodne od obce nálezy dokladajúce eneolitické a stredoveké (13. – 15. stor.) sídlisko; pohrebisko (14. – 17. stor.).

Stavebné pamiatky: evanjelický a. v. kostol (pôvodne románsky, 1. polovica 13. stor., prestavaný v 18. stor.), zvonica (barokovo-klasicistická z 2. polovice 18. stor.).