kalenderberská kultúra

kalenderberská kultúra — kultúra staršej železnej (halštatskej) doby (2. pol. 8. stor. pred n. l. – 6. stor. pred n. l.) nazvaná podľa hradiska Kalenderberg na vých. okraji Viedenského lesa (pri Mödlingu) v Rakúsku. Vyvinula sa z podložia kultúrneho komplexu stredodunajských popolnicových polí na území Burgenlandu, Dolného Rakúska a severozápadného Maďarska a v záp. časti juhozápadného Slovenska po rieku Váh. Sídlami vládnucej elity boli opevnené hradiská, ktoré boli správnymi, remeselníckymi, obchodnými a náboženskými centrami regiónov, napr. Devín (dnes súčasť Bratislavy), Molpír (v katastri obce Smolenice), Burgstall (pri Šoprone). Prevládal žiarový pohrebný rítus (kostrové hroby sú vzácne), okrem plochých hrobov pospolitého ľudu boli objavené aj posmrtné pamätníky veľmožov pochovaných v mohylách s komorovou konštrukciou a s prepychovou výbavou (v Dunajskej Lužnej-Nových Košariskách, Novej Dedinke a Reci na Slovensku, v Bernhardsthale a Gemeinlebarne v Dolnom Rakúsku). O rozvinutom obchode svedčia priame importy z juž. Európy (v Kufferne, dnes súčasť Statzendorfu v Dolnom Rakúsku), ako aj imitácie etruských a gréckych kovových výrobkov (v Donnerskirchene v Burgenlande, v Dunajskej Lužnej-Nových Košariskách, v Burgstalle). Nádoby s antropomorfnými a zoomorfnými motívmi s geometrickou výzdobou a hlinené, tzv. mesiacovité idoly dokladajú nielen vyspelosť hrnčiarstva, ale aj neobyčajne rozvinuté náboženské predstavy a kultúru.