kalendárny obradový folklór

kalendárny obradový folklór — folklórne prejavy funkčne späté s kalendárnymi obyčajami. V rámci obradového folklóru tvoria rôznorodú skupinu folklórnych druhov a foriem, ktorých charakteristickým znakom je cyklickosť vyplývajúca z väzby na určitý úsek roka (deň alebo obdobie viacerých dní) a na konkrétnu príležitosť. Prejavy kalendárneho obradového folklóru sú zvyčajne kolektívne a vnútri jednotlivých cyklov sa prelínajú. Kalendárny obradový folklór sa člení na zimný cyklus s dôrazom na predvianočné, vianočné, novoročné a trojkráľové obdobie (patria sem napr. zaklínania, zariekania, veršované recitatívy, vinše, koledy, betlehemské a trojkráľové hry a obchôdzky) a na jarno-letno-jesenný cyklus, pričom jarný cyklus zahŕňa fašiangy, Kvetnú a Smrtnú nedeľu (vynášanie Moreny), Veľkú noc, Turíce (jarné chorovody) a folklórnymi prejavmi na deň sv. Juraja (obradové a ľúbostné piesne) plynulo prechádza do letného cyklu, ktorého ťažisko tvorí deň sv. Jána (→ jánske piesne). Do kalendárneho obradového folklóru jesenného cyklu patria najmä dožinkové piesne. Aj keď v súčasnosti predstavuje kalendárny obradový folklór neúplný a do značnej miery narušený systém folklórnych prejavov, je dôležitým prameňom dejín folklóru, slúži na uchovávanie zanikajúcich reálií i na rekonštrukciu starších foriem kalendárnych obyčají, prejavov viery a svetonázorových predstáv.