kalendárne obyčaje

Text hesla

kalendárne obyčaje, aj výročné obyčaje — súbor obradov a magických úkonov viažucich sa na určité dni v kalendári alebo na určité obdobie v roku. Ich vykonávanie malo zabezpečiť hospodársku prosperitu, zdravie a ochranu (rodiny, jednotlivca, majetku ap.) pred vplyvom démonických bytostí alebo zlých síl, preto v predkresťanskom období patrilo k obradom aj obetovanie božstvám, démonom a predkom. Kalendárne obyčaje súviseli najmä s obdobím zimného a letného slnovratu, ich súčasťou boli obchôdzky (najmä v zimnom období), príprava a konzumácia obradových jedál (predovšetkým v období viacdňových výročných sviatkov – Vianoc, Nového roka, fašiangov a Veľkej noci, ako aj pri stavaní májov, na Turíce, na Jána, na Luciu), pri niektorých i veštenie. Ich rovnocennou zložkou bol obradový folklór (piesne, vinše, koledy, tance, hry), osobitne kalendárny obradový folklór. V roľníckej kultúre sa kalendárne obyčaje viazali aj na vykonávanie niektorých prác (najmä začiatok poľných prác a prvé vyháňanie dobytka na pastvu v jarnom období), poznatky z dlhodobého pozorovania prejavov počasia a prírody, ktoré sa vzťahovali na určité dni alebo obdobia, sa zachovali v pranostikách. Kalendárne obyčaje boli výrazne ovplyvnené kresťanstvom, ktoré časť z nich stabilizovalo pevným datovaním v cirkevnom kalendári. V súčasnosti sa kalendárne obyčaje zachovávajú vo forme ľudovej zábavy (fašiangy, hody, dožinky) alebo v tradičných prejavoch počas sviatkov (vianočný stromček, koledy, betlehemci).

Text hesla

kalendárne obyčaje, aj výročné obyčaje — súbor obradov a magických úkonov viažucich sa na určité dni v kalendári alebo na určité obdobie v roku. Ich vykonávanie malo zabezpečiť hospodársku prosperitu, zdravie a ochranu (rodiny, jednotlivca, majetku ap.) pred vplyvom démonických bytostí alebo zlých síl, preto v predkresťanskom období patrilo k obradom aj obetovanie božstvám, démonom a predkom. Kalendárne obyčaje súviseli najmä s obdobím zimného a letného slnovratu, ich súčasťou boli obchôdzky (najmä v zimnom období), príprava a konzumácia obradových jedál (predovšetkým v období viacdňových výročných sviatkov – Vianoc, Nového roka, fašiangov a Veľkej noci, ako aj pri stavaní májov, na Turíce, na Jána, na Luciu), pri niektorých i veštenie. Ich rovnocennou zložkou bol obradový folklór (piesne, vinše, koledy, tance, hry), osobitne kalendárny obradový folklór. V roľníckej kultúre sa kalendárne obyčaje viazali aj na vykonávanie niektorých prác (najmä začiatok poľných prác a prvé vyháňanie dobytka na pastvu v jarnom období), poznatky z dlhodobého pozorovania prejavov počasia a prírody, ktoré sa vzťahovali na určité dni alebo obdobia, sa zachovali v pranostikách. Kalendárne obyčaje boli výrazne ovplyvnené kresťanstvom, ktoré časť z nich stabilizovalo pevným datovaním v cirkevnom kalendári. V súčasnosti sa kalendárne obyčaje zachovávajú vo forme ľudovej zábavy (fašiangy, hody, dožinky) alebo v tradičných prejavoch počas sviatkov (vianočný stromček, koledy, betlehemci).

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Kalendárne obyčaje [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-12-12]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kalendarne-obycaje