kalám

Text hesla

kalám [arab.] — islamská teologická veda (ilm al-kalám), jeden z hlavných smerov arabskoislamskej filozofie. Zaoberá sa dokazovaním viery (resp. odstraňovaním pochybností o nej) a je spätá s islamským právom. Vychádza z gréckej filozofie a logiky, jej začiatky siahajú do 7. stor., keď sa moslimskí myslitelia zaoberali otázkami viery a podmienkami spasenia, zodpovednosťou človeka za jeho činy, povahou Koránu (stvorený, nestvorený), Božími atribútmi, jedinosťou Boha ap. Kalám významne ovplyvnilo rozdelenie pôvodne jednotnej moslimskej náboženskej obce na rôzne nábožensko-politické skupiny (ší’a, cháridža, sunna) a diskusie s predstaviteľmi iných náboženstiev. Na rozdiel od islamskej dogmatickej ortodoxie a mystiky sa odvolával na rozum a jeho predstavitelia mutakallimovia (t. j. diskutujúci, arab. mutakallimún; kalám = rozprava, diskusia, reč) sa na rozdiel od tradicionalistov opierali pri rozpracúvaní otázok dogmatickej teológie o formálno-logické dôvody (napr. vzťahy medzi božskou prirodzenosťou a atribútmi, slobodnou vôľou a predurčenosťou, Božou vôľou a prirodzenou príčinnou súvislosťou). Ako neortodoxná metóda teologického myslenia vznikol kalám až v 8. stor. v prostredí filozofického smeru (školy) mu’tazila pravdepodobne v Basre v okruhu nasledovníkov a žiakov teológa a mysliteľa Hasana z Basry (*642, †728), Vásila ibn Atu (*700, †748) a Amra ibn Ubajda (†762). Predstavitelia mu’tazily považovali vo vieroučných sporoch za jedno z kritérií rozum, stavali sa proti doslovnému chápaniu Božích atribútov a ich odčleňovaniu od Božej podstaty. V sporoch s dogmatickými skupinami, pre ktoré boli typické antropomorfné predstavy Boha, používali symbolické výklady Koránu a hadísov. Ich tvrdenia o slobode ľudskej vôle a o stvorení Božieho slova boli v protiklade k názorom ortodoxie (podľa ortodoxie je Korán večný, teda nestvorený). Popri škole mu’tazila jestvovala v Basre aj tzv. bagdadská škola (9. a 10. stor.). Kalám mal najväčšiu podporu v 9. stor., počas vlády abbásovského kalifa al-Ma’múna (vládol 813 – 833) sa stal štátnou ideológiou. Po znovuzavedení ortodoxie abbásovským kalifom al-Mutavakkilom (vládol 847 – 861) začala mu’tazila postupne strácať na význame. Jej metódy si však osvojili iné islamské smery (vrátane ortodoxie). Koncom 9. a v 10. stor. bol kalám upravený sunnitskou ortodoxiou v dielach teológov Abú al-Hasana al-Aš’arího (*874, †935) v Iraku a Abú Mansúra al-Mátúrídího (†944) v Chórezme. Učenie mu‘tazily bolo neskôr v dielach teológa al-Aš’arího Kniha výkladu o základoch náboženstva (Kitáb al-ibána ’an usúl ad-dijána) a Islamské články (Makálát al-islámijín) odmietané, v hlavných sporných otázkach však boli nachádzané kompromisné výklady. K legalizovaniu kalámu v rámci ortodoxie došlo v učení školy ašaríja (aš’aríja). V súčasnosti je kalám uznávanou náboženskou vedou, okrem diel M. Abduha sa však neobjavil žiadny pokus o jeho obnovenie.

Text hesla

kalám [arab.] — islamská teologická veda (ilm al-kalám), jeden z hlavných smerov arabskoislamskej filozofie. Zaoberá sa dokazovaním viery (resp. odstraňovaním pochybností o nej) a je spätá s islamským právom. Vychádza z gréckej filozofie a logiky, jej začiatky siahajú do 7. stor., keď sa moslimskí myslitelia zaoberali otázkami viery a podmienkami spasenia, zodpovednosťou človeka za jeho činy, povahou Koránu (stvorený, nestvorený), Božími atribútmi, jedinosťou Boha ap. Kalám významne ovplyvnilo rozdelenie pôvodne jednotnej moslimskej náboženskej obce na rôzne nábožensko-politické skupiny (ší’a, cháridža, sunna) a diskusie s predstaviteľmi iných náboženstiev. Na rozdiel od islamskej dogmatickej ortodoxie a mystiky sa odvolával na rozum a jeho predstavitelia mutakallimovia (t. j. diskutujúci, arab. mutakallimún; kalám = rozprava, diskusia, reč) sa na rozdiel od tradicionalistov opierali pri rozpracúvaní otázok dogmatickej teológie o formálno-logické dôvody (napr. vzťahy medzi božskou prirodzenosťou a atribútmi, slobodnou vôľou a predurčenosťou, Božou vôľou a prirodzenou príčinnou súvislosťou). Ako neortodoxná metóda teologického myslenia vznikol kalám až v 8. stor. v prostredí filozofického smeru (školy) mu’tazila pravdepodobne v Basre v okruhu nasledovníkov a žiakov teológa a mysliteľa Hasana z Basry (*642, †728), Vásila ibn Atu (*700, †748) a Amra ibn Ubajda (†762). Predstavitelia mu’tazily považovali vo vieroučných sporoch za jedno z kritérií rozum, stavali sa proti doslovnému chápaniu Božích atribútov a ich odčleňovaniu od Božej podstaty. V sporoch s dogmatickými skupinami, pre ktoré boli typické antropomorfné predstavy Boha, používali symbolické výklady Koránu a hadísov. Ich tvrdenia o slobode ľudskej vôle a o stvorení Božieho slova boli v protiklade k názorom ortodoxie (podľa ortodoxie je Korán večný, teda nestvorený). Popri škole mu’tazila jestvovala v Basre aj tzv. bagdadská škola (9. a 10. stor.). Kalám mal najväčšiu podporu v 9. stor., počas vlády abbásovského kalifa al-Ma’múna (vládol 813 – 833) sa stal štátnou ideológiou. Po znovuzavedení ortodoxie abbásovským kalifom al-Mutavakkilom (vládol 847 – 861) začala mu’tazila postupne strácať na význame. Jej metódy si však osvojili iné islamské smery (vrátane ortodoxie). Koncom 9. a v 10. stor. bol kalám upravený sunnitskou ortodoxiou v dielach teológov Abú al-Hasana al-Aš’arího (*874, †935) v Iraku a Abú Mansúra al-Mátúrídího (†944) v Chórezme. Učenie mu‘tazily bolo neskôr v dielach teológa al-Aš’arího Kniha výkladu o základoch náboženstva (Kitáb al-ibána ’an usúl ad-dijána) a Islamské články (Makálát al-islámijín) odmietané, v hlavných sporných otázkach však boli nachádzané kompromisné výklady. K legalizovaniu kalámu v rámci ortodoxie došlo v učení školy ašaríja (aš’aríja). V súčasnosti je kalám uznávanou náboženskou vedou, okrem diel M. Abduha sa však neobjavil žiadny pokus o jeho obnovenie.

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Kalám [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-12-09]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kalam