kakaové bôby

kakaové bôby — semená plodu kakaovníka obyčajného (Theobroma cacao). Čerstvé kakaové bôby sú dlhé okolo 2 cm, zvyčajne vajcovitého tvaru a žltastej alebo fialkastej, na reze červenkastej, svetlohnedej alebo bielej farby; typickú farbu, chuť a vôňu získavajú až spracovaním. Surové kakaové bôby obsahujú 55 % tuku (kakaové maslo), 18 % sacharidov, 11 % proteínov, 5 % polyfenolových látok (napr. antokyanínové farbivá a triesloviny, ktoré sú významné antioxidanty s ochranným účinkom na cievy, pľúca a srdce), 3 % minerálnych látok, 0,5 % kyselín, ako aj alkaloidy teobromín a kofeín, ktoré majú povzbudivý účinok na organizmus.

Po zbere v pestovateľských krajinách sa zrelé kakaové bôby vylupujú z dužiny plodov, 1 – 6 dní sa fermentujú (zbavujú sa prílišnej horkosti, umŕtvuje sa ich klíčivosť a dosahuje sa typická kakaová aróma), následne sa sušia a v spracovateľských krajinách sa čistia, triedia a pražia. Pražené kakaové bôby sa nahrubo drvia, získaná drvina sa zbavuje šupiek a klíčkov a následne sa melie na kakaovú hmotu, ktorá sa ďalej spracúva na čokoládovú hmotu (→ čokoláda) alebo sa z nej lisovaním získava kakaové maslo a zvyšná hmota (kakaové výlisky) sa ďalej spracúva na kakaový prášok.