Kajfáš

Kajfáš, aj Kaifáš, plným menom Jozef Kajfáš — biblický židovský veľkňaz 18 – 36/37 n. l. za vlády rímskeho cisára Tibéria (Lk 3,1 – 2), najvyšší predstaviteľ židovskej veľrady (sanhedrinu). Do úradu ho po zosadení jeho tesťa Annáša dosadil rímsky miestodržiteľ Judska (15 – 26 n. l.) Valerius Gratus, zotrval v ňom počas pôsobenia Piláta, zosadený bol rímskym miestodržiteľom v Sýrii Luciom Vitelliom, ktorý na toto miesto ustanovil Annášovho syna Jonatána. Do obdobia pôsobenia Kajfáša v úrade veľkňaza sa datuje verejné účinkovanie Jána Krstiteľa i Ježiša Krista. Podľa evanjelií veľkňazi rozhodli o Ježišovom chytení a zabití v dvorane Kajfášovho paláca v Jeruzaleme (Mt 26,3), potom Kajfáš predsedal veľrade, pred ktorú predviedli zajatého Ježiša (Mt 26,57; Jn 18,24), ktorého najprv vypočúval Annáš (odtiaľ úslovie „chodiť od Annáša ku Kajfášovi“). Veľrada však nemala právomoc odsúdiť Ježiša na smrť, preto ho Kajfáš dal odviesť do vládnej budovy k Pilátovi (Jn 18,28). Ježišovo odsúdenie Kajfáš podporil aj výrokom: ... je pre vás užitočnejšie, aby zomrel jeden človek za ľud, akoby zahynul celý národ. (Jn 11,49, Jn 18,14). O Kajfášovi sa zmieňuje aj Jozef Flavius v Židovských starožitnostiach.