Kajetán
Kajetán, aj Tomáš Kajetánsky (Gaetánsky), Tommaso (Tomáš) de Vio, vlastným menom Jacopo (Jakub) de Vio, 20. 2. 1469 Gaeta – 10. 8. 1534 Rím — taliansky teológ a filozof. R. 1484 vstúpil v Neapole do dominikánskeho rádu a prijal meno Tomáš (Tommaso, Tomás). Študoval filozofiu a teológiu v Neapole, Bologni a Padove, pôsobil na univerzite v Pavii a Ríme. Veľký úspech mu priniesla verejná dišputa s G. Picom della Mirandola vo Ferrare (1494). R. 1508 – 18 generálny predstavený dominikánskeho rádu a pápežský poradca, 1517 pápežom Levom X. vymenovaný za kardinála, 1517 – 19 arcibiskup v Palerme, od 1519 v Gaete. R. 1517 – 18 bol pápežom Levom X. vyslaný ako pápežský legát do Nemecka, kde podporil zvolenie Karola V. za rímsko-nemeckého kráľa (1519) a 1518 na ríšskom sneme v Augsburgu vypočúval M. Luthera. Podieľal sa na zostavení a šírení pápežskej buly Exsurge Domine (1520) odsudzujúcej Lutherovo učenie. R. 1523 sa ako pápežský legát Hadriána VI. usiloval v Nemecku, Poľsku a Uhorsku získať podporu na boj s Turkami.
Významný tomistický teológ. Autor prvého komplexného komentára k dielu Tomáša Akvinského Summa theologiae (al. Summa theologica, okolo 1225 – 74), viacerých exegetických prác založených na dôkladnom štúdiu originálnych gréckych a hebrejských textov, napr. nového prekladu Biblie (1523 – 32), viaczväzkových komentárov k Starému a Novému zákonu v prísnom literárnom zmysle, čím prispel k rozvoju modernej katolíckej exegetiky a hermeneutiky, diel Traktát o porovnaní pápežskej autority a koncilov (Tractatus de comparatione auctoritatis Papae et Concilii, 1511), ktoré však bolo podrobené ostrej kritike na Sorbone a na žiadosť Ľudovíta XII. spálené, a O božom ustanovení pontifikátu rímskeho pápeža (De divina Institutione Pontificatus Romani Pontificis, 1521), v ktorom sa usiloval vyvrátiť učenie M. Luthera.