Kajahovia

Text hesla

Kajahovia, Kayahovia, Karenniovia, aj Červení Kareni, vlastným menom Kayah, Karenni — národ v Mjanmarsku žijúci prevažne v Kajaskom štáte a v priľahlých oblastiach Karenského štátu a Peguskej oblasti. Okrem Mjanmarska žijú aj v Thajsku (provincia Mae Hong Son); spolu asi 600-tis. (2000). Blízki príbuzní Karenov (niekedy sú považovaní aj za jednu z ich skupín, oni sami sa však s nimi neidentifikujú). Náboženstvo: animizmus, kresťanstvo (rímski katolíci, baptisti). Zaoberajú sa poľnohospodárstvom (najmä pestovaním bavlníka a tabaku a chovom domácich zvierat), obchodom (tíkové drevo) a spracovaním kovov (preslávili sa najmä odlievaním bronzových bubnov – pazi), doplnkom je rybolov. Hovoria kajaským (kajažským) jazykom (kajaštinou, kayah) patriacim do tibetsko-barmskej vetvy sinotibetskej jazykovej rodiny. Zapisuje sa slabičným písmom (kayah, kayah li), ktoré 1962 vytvoril kajaský politik a lingvista Khu Hteh Bu Peh (*1937, †2011) na základe indického písma bráhmí.

Predkovia Kajahov sa do vých. Mjanmarska začali sťahovať z Mongolska okolo 2015 pred n. l. Ich prítomnosť na planine Deemawso (Nywedaung) je prvýkrát doložená 739 pred n. l. Ako národ sa sformovali po 13. stor., vytvorili malé kniežatstvá (Kantarawaddy, Kyebogyi, Bawlake, Nammekon, Naungpale). R. 1875 s nimi podpísalo Spojené kráľovstvo dohodu, na základe ktorej zostali nezávislí, t. j. nepripojili sa k Britskej Barme ani k Britskému impériu a 1946 ani k Správnej rade pohraničných oblastí (Frontier Areas Administrative Board, FAAB), ktorej súčasťou boli územia obývané Čjinmi, Kačjinmi, Karenmi a Šanmi. Počas rokovaní o nezávislosti Barmy Kajahovia dosiahli, že ich územie bude mať postavenie zväzového štátu. R. 1948 bol na základe ústavy z 1947 utvorený Kajaský štát (pôvodne pod názvom Karennijský štát, od 1952 súčasný názov) ako jeden zo zväzových štátov novovzniknutej nezávislej republiky Barmský zväz (dnes → Mjanmarsko), pričom podľa ústavy mal (rovnako ako Šanský štát) právo požiadať po desaťročnom prechodnom období o oddelenie od Barmského zväzu. To však zo strany ústrednej barmskej vlády nebolo dodržané a už krátko po vzniku Barmského zväzu ich sídelné územie obsadilo barmské vojsko. Kajahovia proti centrálnej vláde povstali, boje však nadobudli charakter vojny až 1962. Hlavným nositeľom až do súčasnosti pokračujúceho boja za samostatnosť Kajahov sa stala Karennijská národná pokroková strana (Karenni National Progressive Party, KNPP; založená 1955) a jej ozbrojená zložka Karennijská armáda (Karenni Army). R. 1993 sa pod názvom Karennijský štát (Karenni State) stali Kajahovia členom Organizácie nezastúpených národov a národností (UNPO).

Zverejnené v marci 2017.

Kajahovia [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-02-05]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kajahovia