Kagjüpa

Kagjüpa, aj Gampopa, Kagjü — jedna zo štyroch škôl (Kagjüpa, Gelugpa, Ňingmapa, Sakjapa) tibetského buddhizmu (Kagjüpa = škola ústnej tradície). Za jej zakladateľov sa pokladajú indickí učenci Tilópa (*988, †1069) a Nárópa (*1016, †1100), v Tibete ju rozšírili jogíni Marpa (*1012, †1097) a Milaräpa, ktorí okolo seba sústreďovali žiakov a učenie im odovzdávali ústne. Kláštornú tradíciu školy Kagjüpa vytvoril až Milaräpov žiak Gampopa. Prvý kláštor školy Kagjüpy vznikol v 12. stor. v Densathile v centrálnom Tibete. Neskôr sa Kagjüpa rozčlenila na viacero škôl (napr. Karma-Kagjü, Dagpo-Kagjü, Dugpa-Kagjü) s vlastnou genealógiou majstrov. K najdôležitejším učeniam školy Kagjüpa patria metódy buddhistickej meditácie – tzv. šesť jóg (náuk) Nárópu, kľúčovým tantrickým učením je učenie mahámúdra (t. j. veľká pečať), ktorá je podľa učencov Kagjüpy esenciou buddhovskej prirodzenosti a jadrom všetkých buddhistických učení. Mahámúdra nie je sprostredkovaná v textoch, ale osobne učiteľom a má viesť k náhlemu precitnutiu (bódhi). Škola Dugpa-Kagjü sa na prelome 16. a 17. stor. rozšírila do Bhutánu, kde je dodnes štátom podporovaným náboženstvom. Škola Karma-Kagjü (jej sídelným kláštorom bol Cchurphu sev. od Lhasy, založený v 12. stor., do pol. 20. stor. sídlo jej najvyššieho duchovného predstaviteľa karmapu) sa v 2. pol. 20. stor. rozšírila na západ a v súčasnosti patrí k najrozšírenejším školám Kagjüpy.